V4: Žiadne prechodné opatrenia na hraniciach Schengenu

Prezidenti nechcú, aby schengenská problematika zahmlievala problémy tretích krajín po vstupe našich štyroch krajín do Schengenu. Prihovárajú sa za to, aby sa podmienky tretích krajín na vstup do rozšíreného Schengenu nezhoršili a ich občania mohli vstupovať do tohto priestoru s bezplatnými vízami alebo bez nich.

Vlády Slovenskej republiky, Českej republiky a Maďarska v žiadnom prípade nesúhlasia s plánmi rakúskej vlády zaviesť prechodné opatrenia na hraniciach týchto troch krajín po vstupe do schengenského priestoru. Uviedli to prezidenti Ivan Gašparovič, Václav Klaus, Lech Kaczynski a László Sólyom na tlačovej besede v maďarskom meste Keszthely, kde vrcholí dvojdňový summit prezidentov krajín Visegrádskej štvorky.

Sólyom dodal, že nesmieme dovoliť, aby sme boli vydaní napospas nejakému prechodnému obdobiu. Pripomenul, že prezidenti všetkých štyroch krajín V4 podporujú vstup svojich krajín do Schengenu v plánovanom termíne. Prezidenti nechcú, aby schengenská problematika zahmlievala problémy tretích krajín po vstupe našich štyroch krajín do Schengenu.

Prihovárajú sa za to, aby sa podmienky tretích krajín na vstup do rozšíreného Schengenu nezhoršili a ich občania mohli vstupovať do tohto priestoru s bezplatnými vízami alebo bez nich. Kaczynski v tejto súvislosti uviedol, že Schengen má okrem výhod aj odvrátenú stránku. Pripomenul, že krajiny V4 by mali viac spolupracovať v oblasti justície a vnútra, aby sa s otvorením hraníc neuľahčila situácia pre ľudí, ktorí porušujú zákon.

Prezidenti V4 sa prihovorili aj za to, aby krajiny začali budovať cestné koridory, ktoré zabezpečia komunikáciu severojužným smerom. Doterajšie koridory vedú od západu na východ, čo zvýhodňuje silných. Ako pripomenul Sólyom, príslušné rezorty krajín V4 by mali vyčleniť financie na budovanie severojužných koridorov.

V súvislosti s Benešovými dekrétmi a uznesením Národnej rady (NR) SR o tom, že sa ako povojnové dokumenty stávajú nedotknuteľnými, Gašparovič uviedol, že počin NR SR je reakciou na predchádzajúce aktivity maďarskej politickej reprezentácie a politikov Slovenskej republiky zastupujúcich maďarskú menšinu u nás.

Václav Klaus doplnil, že český parlament schválil obdobnú deklaráciu v roku 2002. Benešove dekréty sú podľa jeho slov prezidentskými dekrétmi a sú neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku ČR, ale nesmú vytvárať žiadne nové právne skutočnosti a nemožno ich aplikovať dnes. "Neviem v akej forme schválila NR SR svoju deklaráciu o Benešových dekrétoch, ale ak to bolo v takomto duchu, tak tomu určite rozumiem," dodal Klaus.