Topiaci sa permafrost v ruskej Arktíde vydáva svoje tajomstvo

"Ako sa večne zamrznutá pôda roztápa, získavame viac študijného materiálu," uvádza. "Z hľadiska ľudstva by ale bolo lepšie, keby sa to nikdy nestalo".

Jedného dňa by klimatické zmeny mohli prísť Zem draho. Teraz ale poskytujú ruskému lovcovi Alexandrovi Vataginovi príležitosť k zárobku, píše agentúra Reuters. V najsevernejších končinách Sibíru, hlboko za severným polárnym kruhom, sa roztápa vinou meniacej sa teploty večne zamrznutá pôda.

Tá tak vydáva svoje doposiaľ ukryté tajomstvá - kosti prehistorických zvierat, ako sú mamuty, nosorožci srstnatí a levy, ktoré boli v permafroste pochované tisíc rokov. Súkromní zberatelia a vedecké ústavy sú ochotní zaplatiť veľké sumy za ten ktorý exemplár a hľadači kostí ako Vatagin premenili tento región, ležiaci osem časových pásiem od Moskvy, v paleontologický Klondyke.

"Vlani niekto dostal 800 tisíc rubľov (asi 751 500 slovenských korún) za hlavu mamuta s dvomi klami v skvelom stave," hovorí štyridsaťpäťročný Vatagin.

Má celú sieť pomocníkov - rybárov a pastierov sobov z nepočetnej etnickej skupiny Jukagirov (ich počet je len približne 800 ľudí). "Ich šamani zvolali radu a rozhodli sa menovať ma Jukagirom," dodáva.

Je vraj teraz Jukagirom číslo 456. Členovia tohto kmeňa sú jeho "hľadači." Túlajú sa rozľahlou pustatinou tundry a pátrajú po cenných artefaktoch. V pravidelných intervaloch sem (Andrjuškino) Vatagin prilieta vrtulníkom. Prehistorické kosti nie je príliš ťažké nájsť.

Permafrost sa roztápa a rozpadá sa tak rýchlo, že na niektorých miestach v tundre vytŕčajú z pôdy kosti na každých pár metroch. Niekteré dokonca ležia na povrchu. Vatargin platí za kilo mamutích kostí 200 až 4 000 rubľov (187,50 a     3 720 slovenských korún). Ale k nájdeniu skutočne cenného kúsku sú potrebné pozorné oči a znalosti miestnych pomerov. K najcennejším nálezom patria kly, občas stočené takmer do kruhu a dosahujúce dĺžky až päť metrov.

Simon Law/Ilustračné

Mnohé z kostí, ktoré objavil Vatagin a kmeň, ktorý si ho adoptoval, skončili v moskovskom Múzeu doby ľadovej. Múzeum se netají tým, že vedecké objavy idú ruka v ruke s podnikateľskými záujmami. Jeden z jeho vedúcich pracovníkov Alexander Svalov má na prste rovnaký prsteň ako Vatagin v ďalekom Čerskom.
Šperk je symbolom Národnej aliancie, spletitej spoločnosti, na ktorej čele stojí Fjodor Šidlovskij. Firma spravuje múzeum a má vládne licence umožňujúce vykopávať a exportovať prehistorické relikty.

Možnosťou, ako si tieto prehistorické kosti nachádzajú cestu do múzeí v USA či Južnej Kórei, sú súkromní zberatelia. Sľubnými trhmi sú tiež trhy v Číne. "Rozvíjajúce sa štáty teraz prejavujú veľký záujem o mamuty," konštatoval Svalov. "Ich ekonomiky silnejú, začínajú rozširovať svoje múzeá."

Päťdesiatročný vedec Sergej Davydov v Čerskom kosti, ktoré zbiera, nepredáva. Nechává si ich, aby na nich študoval vplyv klimatických zmien. "Na tomto zube je nezvyklý hrbolček. Ten mamut trpel veľkými bolesťami zubov. Môžeme si len domýšľať, ako hrozne asi reval," hovorí.

Chváli sa tiež ďalšími svojimi nálezmi: gigantickými mamutími stehennými kosťami, rohom nosorožca srstnatého, čeľusťami starovekého koňa a lebkou jaskynného leva. Interiér jeho domu zdobí bizónie lebky s ostrými rohmi. Davydov pripúšťa, že rastúce teploty na Sibíri sú pre hľadačov kostí požehnaním. "Ako sa večne zamrznutá pôda roztápa, získavame viac študijného materiálu," uvádza. "Z hľadiska ľudstva by ale bolo lepšie, keby sa to nikdy nestalo."