Rusi pravdepodobne skutočne našli pozostatky zavraždeného následníka

Ostatky zvrhnutého cára Mikuláša II., jeho ženy a troch ďalších dcér boli nájdené u Jekaterinburgu už na konci 90. rokov, na rozdiel od tiel veľkokňažnej Márie a cároviča Alexeja. V Rusku sa už po roku 1918 objavili legendy, že dve cárske deti vybitie rodiny prežili a sú na úteku.

Ruskí experti sa domnievajú, že sa im podarilo identifikovať ostatky dvoch doteraz nezvestných členov vyvraždenej cárskej rodiny - následníka trónu Alexeja a jeho sestry Márie. Predbežné závery svojho vyšetrovania kriminalisti oznámili dnes v Jekaterinburgu, kde bola cárska rodina v roku 1918 väznená a popravená. Ostatky v podobe 44 úlomkov ohorených kostí sa podarilo nájsť minulý mesiac.

"Môžeme urobiť predbežný záver, že ostatky s vysokou pravdepodobnosťou prináležia cárovičovi Alexejovi a veľkokňažnej Márii," uviedol Vladimír Gromov z tímu súdnych lekárov. Ostatky zvrhnutého cára Mikuláša II., jeho ženy a troch ďalších dcér boli nájdené u Jekaterinburgu už na konci 90. rokov, na rozdiel od tiel veľkokňažnej Márie a cároviča Alexeja. V Rusku sa už po roku 1918 objavili legendy, že dve cárske deti vybitie rodiny prežili a sú na úteku.

Nález tiel dediča ruského trónu a jeho sestry, o ktorých pravosti ešte nebolo definitívne rozhodnuté, prišiel deväť rokov po tom, čo bol v Petrohrade slávnostne pochovaný cár Mikuláš II., jeho žena a tri ďalšie dcéry. Ich ostatky boli v Petropavlovskej pevnosti uložené 17. júla 1998, v deň 80. výročia vraždy.

Podľa denníka Izvestija objavil miesto s kostrami člen vedeckej expedície, ktorú zorganizoval Inštitút histórie a archeológie uralskej pobočky Ruskej akadémie vied. Vedci sa pri hľadaní riadili záznamami Jakova Jurovského, šéfa boľševickej popravčej čaty, ktorá cársku rodinu povraždila v pivnici jedného z kupeckých domov v Jekaterinburgu. Úlomky kostí boli objavené v asi 60 centimetrov hlbokej jame pri Starej Kopťjakovskej diaľnici neďaleko od miesta, kde boli pred rokmi nájdené ostatky ďalších členov cárskej rodiny.

Archív JOJ

Cár Mikuláš II. abdikoval v roku 1917 a bol aj s rodinou internovaný na Ural v Jekaterinburgu. Krátko pred príchodom československých legionárov do mesta v roku 1918 bola celá rodina popravená. Boľševici sa snažili telá zničiť, aby sa ostatky cára a jeho príbuzných nestali predmetom kultovného uctievania. Telá boli polievané kyselinou, pálené a nakoniec zvrhnuté do šachty po ťažobných prácach v lese za mestom.

Po páde komunistického režimu sa ale cárska rodina stala predmetom kultu. V Jekaterinburgu na mieste pivnice, kde bola rodina popravená, teraz stojí pravoslávny chrám a členovia rodiny sú od roku 2000 uctievaní ako svätí mučeníci. Na mieste nálezu ostatkov cára vyrástol pravoslávny kláštor.

Ruská prokuratúra tento týždeň opäť odmietla, už tretíkrát, žiadosť o rehabilitáciu cára Mikuláša II. a jeho rodiny. Cára a jeho blízkych sa podľa prokuratúry netýka zákon o obetiach politických represií, a to z čisto formálnych dôvodov - pretože boľševici postrieľali panovníka a jeho rodinu i bez právomocného rozsudku smrti. Prokurátori síce nespochybňujú samotné vyvraždenie cárskej rodiny, avšak rehabilitácia v ponímaní ruských úradov znamená predovšetkým zrušenie nespravodlivých rozsudkov.

Ale tie v mnohých prípadoch, a to nielen cárskej rodiny, nikdy neboli vynesené. Napríklad z rovnakého dôvodu ruské úrady odmietajú rehabilitovať obete katyńského masakru; zajatí polskí dôstojníci síce boli postrielaní na Stalinov rozkaz, ale bez súdneho rozsudku, bez ktorého nie je možný proces rehabilitácie sputiť.