Za označenie Poľský tábor smrti môžete dostať až tri roky väzenia

VARŠAVA / Nový zákon zo strany poľskej vládnucej strany považuje za zločin vyjadrenia a označenia pracovných táborov za poľské tábory smrti. Na novom zákone sa uzniesli poslanci deň pred pripomienkou obetí holokaustu.

Nové zákony v Poľsku považujú za trestný čin, naznačovanie, že krajina má čokoľvek spoločné so zločinmi spáchanými nacistickým Nemeckom. Poľskí zákonodarcovia schválili návrh zákona, podľa ktorého hrozí väzenie až do výšky troch rokov za označenia typu "poľské tábory smrti".

Poliaci už roky bojovali proti používaniu fráz, ktoré naznačujú, že Poľsko bolo čo i len čiastočne zodpovedné za pracovné tábory, kde boli nacistickým Nemeckom zabité milióny ľudí, väčšinou Židov. Tábory smrti postavili a prevádzkovali nacisti po tom, ako v roku 1939 napadli Poľsko.

"Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh posilňuje Poľsko dôležitými nástrojmi, ktoré sú už dlho k dispozícii iných krajín," uviedol námestník ministra spravodlivosti Patryk Jaki pre štátnu tlačovú agentúru PAP.

Poľská vládnuca strana zákona a spravodlivosti (PiS) sa odvoláva na utrpenie Poliakov v rámci nacistickej okupácie, vrátane trestu smrti pre tých, ktorí pomáhali Židom, ako reakciu na historické závery, že niektorí Poliaci tiež počas vojny spáchali zločiny proti Židom.

PiS v súčasnosti bojuje proti obvineniam z opozície, že nacionalisticky zmýšľajúca a euroskeptická strana pomáha opäť oživiť krajnú pravicu.

Návrh zákona tiež učiní nezákonným poprieť vraždu asi 100 000 Poliakov v jednotkách ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) počas druhej svetovej vojny. Tento krok by mohol zvýšiť napätie so susednou Ukrajinou, hoci umelecká a vedecká činnosť bude od tohto zákona oslobodená. Vedúci ukrajinského národného pamätného inštitútu uviedol vo štvrtok na sociálnych médiách, že schválenie zákona pravdepodobne zastaví spoluprácu medzi ukrajinskými a poľskými historikmi.

Tento nový zákon vyšiel len deň predtým ako si politickí predstavitelia a verejnosť pripomenuli Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Presne 73 rokov po tom, čo sovietska armáda oslobodila koncentračný tábor Auschwitz/Osvienčim v Poľsku. Zatiaľ čo sa na mieste zišli ľudia, čo holokaust prežili v oblečení pripomínajúcom uniformy, ktoré nosili vo vyhladzovacích táboroch, politickí lídri po celom svete ako aj predstavitelia židovskej obce zdôraznili, že nacistická genocída musí byť navždy pripomienkou zla, ktorého je ľudstvo schopné.

Udalosti prišli v čase, keď sa v Európe aj iných častiach sveta objavujú náznaky vzostupu ultranacionalizmu a extrémnych pravicových skupín. V Nemecku a Rakúsku, ktorých národy sa počas druhej svetovej vojny dopustili vraždy šiestich miliónov Židov a miliónov ďalších ľudí, posilňujú krajne pravicové strany, ktorých korene siahajú až do nacistickej éry. V Nemecku sa vlani po prvý raz dostala do parlamentu protimigrantská, protimoslimská strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) a v Rakúsku je zase časťou vládnucej koalície nacionalistická protimigrantsky založená Slobodná strana Rakúska (FPÖ). Obe strany pritom majú členov, ktorí mali v minulosti aj antisemitské narážky.

Ultranacionalisti s antisemitskými a anitmoslimskými postojmi pritom nie sú problémom len týchto dvoch krajín. "Neonacisti a skupiny presadzujúce bielu nadvládu sú medzi hlavnými šíriteľmi extrémnej nenávisti. A často sa ich ohavné názory pohybujú od okrajov po hlavný prúd spoločností a politiky. Musíme sa spoločne postaviť tejto normalizácii nenávisti," vyjadril sa v tejto súvislosti generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres.

​

Pracovný tábor navštívil aj pápež František.

​