Polojasno
Bratislava
Emília
24.11.2024
Spomienky na Osvienčim vyvolávajú smútok a hrôzu aj po 73 rokoch. Mnohí prišli o celé rodiny
Zdielať na

Spomienky na Osvienčim vyvolávajú smútok a hrôzu aj po 73 rokoch. Mnohí prišli o celé rodiny

OSVIENČIM / Asi 50 pamätníkov si včera pripomenulo oslobodenie koncentračného a vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Mnohí nedokázali zakryť emócie pri spomienkach na hrôzy, ktoré sa tam diali.

Keď nemecké vojská pred 73 rokmi utiekli, čakali bývalí osvienčimskí väzni v areály pracovného tábora na svoj osud. Po niekoľkých desaťročiach sa sem niekoľko z nich vrátilo. Tí, ktorí prežili, si prišli uctiť svojich príbuzných a kamarátov k stene smrti. Pre mnohých to bola dojímavá situácia. "Človeku je veľmi ťažko na srdci. Ja som tu stratila moju mamu, celú rodinu, dedkov," so smútkom hlase povedala jedna so zúčastnených. "Ja som v Auschwitzi stratil matku, babku, sestru a brata," dodáva ďalší.

Pán Grzegorz bol ako sedemročný priamo pri oslobodzovaní Osvienčimu. Veľmi dobre si pamätá, ako Nemci pred sovietskymi vojskami ustupovali. "Ostalo tu len pár strážcov. Bol som tu keď začali robiť pochod smrti cez Poľsko, pri ktorom zomrelo veľa ľudí. Nás ale nechali tu," opísal udalosti toho dňa Grzegorz Tomaszewski, svedok holokaustu.

Kazimierz Tatrz, ďalší z tých čo prežili, pripomína hrôzy holokaustu: "Neviete si predstaviť, čo to bol za pocit, keď sme sem prišli a strážnik nám povedal, že odtiaľto sa dá výjsť už iba cez komín. Celý čas som sa modlil, aby som cez ten komín vyšiel živý, aby ma nesplynovali."

Oslobodenie bývalého koncentračného tábora v Osvienčime si pripomínajú každý rok aj pamätníci, ktorých ale ubúda. "Z roka na rok je tých svedkov čoraz menej. Aj tento rok ich sem prišlo len pár, ale ten ich emocionálny hlas, aby sa nezabudlo, je o to silnejší," uviedol Bartosz Bartyzel, hovorca už súčasného múzea. 

Väčšina z tých, čo dorazili do Osvienčimu, aby si pripomenuli jeho hrôzy, bola v čase uväznenia ešte deťmi. Na niektorých z nich experimentoval aj Mengele. "Mengele na nás vykonával experimenty, hlavne na dvojčatách. Aj ja som uňho ležal. Bol som preňho zaujímavý preto, lebo som mal také zelenomodré oči a blond vlasy, asi vo mne videl Árijca," uviedol Grzegorz Tomaszewski.

Celá spomienka sa skončila večer spoločnými obradmi na ktorých sa zúčastnil aj nový poľský premiér. Ten odsúdil zločiny fašizmu a pripomenul, že podobných chýb sa musíme vyvarovať aj v dnešnej dobe.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy