Sprísnenie migrácie vraj chcú ľudia z rozvojových krajín, Západu i ČR

V Českej republike by sa pre prísnejšie pravidlá migrácie vyslovilo 75 percent, čo bol v ankete washingtonského výskumného strediska Pew Research Center najtvrdší postoj medzi európskymi postkomunistickými krajinami.

Veľká väčšina občanov západných i rozvojových krajín je podľa amerického prieskumu pre sprísnenie imigračných opatrení. V Českej republike by sa pre prísnejšie pravidlá migrácie vyslovilo 75 percent, čo bol v ankete washingtonského výskumného strediska Pew Research Center najtvrdší postoj medzi európskymi postkomunistickými krajinami.

Prieskum uskutočnilo Pew Research Center tento rok na jar v 46 krajinách Ameriky, Ázie, Európy a Afriky a na území Palestínskej autonómie a tento týždeň jej zverejnilo na svojich internetových stránkach. Iba ľudia v Južnej Kórei a na palestínskych územiach boli proti sprísneniu migračných pravidiel, obyvatelia Japonska boli názorovo rozdelení na polovice. V Európe sú najviac migrantom naklonení vo Švédsku a v Poľsku.

Naopak najtvrdšie protimigračné opatrenia požadovali ľudia z krajín juhovýchodnej Ázie, napríklad Indonézia a Malajzia, ale tiež z afrických krajín ako sú Pobrežie slonoviny, Juhoafrická republika či Tanzánia. V týchto štátoch bolo za prísnejšie pravidlá cez 85 percent respondentov. V Európe proti imigrácii najtvrdšie vystúpili občania Talianska, kedy pre prísnejšie pravidlá bolo 87 percent opýtaných, nasledovaní Španielmi (77 percent) a Britmi (75 percent).

V Českej republike by migráciu viac obmedzilo 75 percent obyvateľov, proti bolo 24 percent. Je to výsledok v podstate zhodný s názormi občanov Spojených štátov, ale medzi postkomunistickými európskymi krajinami najtvrdší protimigračný postoj. V Rusku by migráciu sprísnilo 72 percent opýtaných. Na Slovensku bolo pre tvrdšie protimigračné opatrenie 64 percent a proti 34 percent ľudí. Napríklad v Bulharsku a Poľsku presadzuje tvrdšie opatrenia proti migrácii len 53 percent respondentov.

"V mnohých krajinách sveta ľudia vnímajú migráciu ako destabilizujúci prvok, ako nebezpečenstvo pre svoju vlastnú kultúru. A boja sa o prácu," citovala agentúra AP prezidenta Pew Research Center a šéfa výskumu Andrewa Kohuta. Mnoho respondentov v 11 krajinách z prieskumu tiež uvedlo, že sú pravidelnými príjemcami financií od príbuzných zo zahraničia.

Rovnaký prieskum tiež zistil, že Česká republika, Poľsko a Nemecko patria medzi krajiny, kde si občania robia najväčšie starosti, že sú príliš kontrolovaní štátom. Obavy z nadmerného zasahovania vlády do osobných záležitostí sú ale celkovo vyššie v krajinách západnej Európy než vo východnej časti kontinentu.

Väčšina opýtaných v oslovených krajinách bolo však tiež pre rozvoj medzinárodného obchodu a ďalšie prvky globalizujúcej sa ekonomiky. Najmenšiu podporu pre rozvoj obchodu vyslovili prekvapivo práve obyvatelia USA, kde táto podpora dosiahla iba 59 percent - napríklad v ČR to bolo 80 percent. V Ruskej federácii preferuje dvakrát viac ľudí silnú osobnosť v čele štátu nad demokratickými princípmi. I občania moslimských krajín vyjadrovali väčšiu podporu demokratickým princípom.

V 46 zo 47 krajín tamojší občania preferovali ochranu životného prostredia i za cenu nižšieho ekonomického rastu a vo všetkých krajinách si ľudia myslia, že spoločnosť sa má postarať o najchudobnejších zo svojho stredu. Iba v šiestich krajinách, medzi nimi i na Slovensku, väčšina ľudí odmietla názor, že k udržaniu poriadku vo svete je občas nutné použiť vojenskú silu.