Prielom v chorobe tasmánskych čertov

Tasmánski čerti možno kvôli rakovine do 10 až 20 rokov úplne vyhynú.

Austrálski vedci urobili prielomový objav, ktorý vysvetľuje rýchlosť, s ktorou sa šíri nebezpečná forma rakoviny u diablov medveďovitých. Príčinou je malá genetická rozmanitosť týchto vačkovcov, známych tiež pod menom tasmánski čerti.

Tá spôsobuje, že sa imunitný systém zvierat nedokáže vysporiadať s chorobou.  Tasmánski čerti už približne desať rokov ohrozuje zvláštna forma rakoviny, ktorá sa prenáša pri uhryznutí zvierat medzi sebou.

Nádory sa najprv objavujú ako malé opary okolo pisku, po napuchnutí však kvôli nim nemôžu tasmánski čerti rozhrýzať potravu a umierajú hladom.   
 
Vedci z univerzity v Sydney zistili, že všetky nádory uhynutých zvierat pochádzajú z jedinej rakovinovej bunky. "Myslíme si, že choroba sa vyvinula u jedného zvieraťa a začala sa šíriť v celej populácii. Prenáša sa pri vzájomnom uhryznutí v bojoch o jedlo alebo pri párení," povedala vedúca vedeckého tímu Katherine Belovová.

Podľa nej je najväčším problémom, že zvieratá sú si geneticky veľmi podobné a ich telo nevníma rakovinové bunky ako niečo cudzorodé. Imunitný systém preto nespúšťa obrannú reakciu. "Neexistujú žiadne prirodzené bariéry, ktoré by zastavili šírenie choroby,"hovorí Belovová. "Preto musíme nakazené zvieratá izolovať, aby zastavili prenos rakoviny."

Choroba sa prvýkrát objavila na severovýchode Tasmánie, kde vyhubila 90 percent tamojších tasmánskych čertov. Teraz sa rozširuje na juh a západ ostrova a vedci odhadujú, že do piatich rokov nebude na ostrove žiadne nenakazené zviera a za 10 až 20 rokov by tu mohli tasmánški čerti úplne vyhynúť.

Tasmánia je pritom jediným regiónom na svete, kde diabol medveďovitý žije vo voľnej prírode.