Interrupcií máme viac ako pôrodov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Pokles interupcií je najviac viditeľný vo východnej Európe, kde je počet interrupcií vyšší ako počet narodených detí.
Počet umelo prerušených tehotenstiev vo svete sa medzi rokmi 1995 a 2003 znížil zo 46 miliónov na 42 milióna. Pokles je najviac viditeľný vo východnej Európe, ktorá je ale jediným regiónom, kde je počet interrupcií vyšší ako počet narodených detí.
Vyplýva to zo štúdie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a amerického Guttmacherovho inštitútu, ktorú dnes zverejnila odborná revue The Lancet.
Počet interrupcií klesal rýchlejšie v rozvinutom svete než v rozvojových štátoch a najviac vo východnej Európe. Zatiaľ čo v roku 1995 pripadalo v tomto regióne 90 interrupcií na 1000 žien vo veku 15 až 44 rokov, v roku 2003 to bolo 44.
Najnižšia miera interrupcií je v západnej Európe s 12 potratmi na 1000 žien. V severnej Európe je to 12, v severnej Amerike 17 a v južnej Európe 18. Pokiaľ ide o pomer interrupcií a narodených detí, pripadá vo svete v priemere 31 umelých prerušení tehotenstva na 100 živo narodených detí. Najvyšší pomer je vo východnej Európe, kde bolo v roku 2003 105 potratov na 100 pôrodov. Podľa štúdie je príčinou nielen vysoký počet potratov, ale i malá pôrodnosť.
Štúdia regiónu východnej Európy pokrýva Bielorusko, Bulharsko, ČR, Maďarsko, Moldavsko, Poľsko, Rumunsko, Rusko, Slovensko a Ukrajinu.
Podľa českého Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky evidovali v ČR v roku 2003 27-tisíc umelých prerušení tehotenstva. V rovnakom roku sa narodilo 93 685 detí.
Asi 20 miliónov potratov vo svete, teda necelá polovica, sa urobilo v riskantných podmienkach. Celých 97 percent týchto interrupcií pripadalo na rozvojový svet a krajiny, kde sú potraty zakázané. „ Každý rok umiera asi 70-tisíc žien kvôli potratu v nebezpečných podmienkach. Ďalších päť miliónov trpí stálymi alebo prechodnými následkami,“ uviedol predstaviteľ WHO Paul Van Look.