Juhokórejska rozviedka priznala únos exprezidenta

Juhokorejská rozviedka priznala, že v roku 1973 uniesla vtedajšieho opozičného vodcu a neskoršieho prezidenta Južnej Kórei Kim Te-džunga

Juhokorejská rozviedka dnes priznala, že v roku 1973 uniesla v Tokiu vtedajšieho opozičného vodcu a neskoršieho prezidenta Južnej Kórei a nositeľa Nobelovej ceny za mier Kim Te-džunga. K akcii dal vraj tichý súhlas  vtedajší prezident Pak Čong-him.

Dva roky po prezidentských voľbách, v ktorých Kim len tesne prehral s autoritárskym vodcom Pakom, uniesli vtedajšieho šéfa opozície juhokórejski agenti z jedného z tokijských hotelov. S páskou na očiach ho previezli do Osaky na čakajúcu loď, ktorú chceli aj s ním potopiť.    

"Tento výbor potvrdzuje, že jeho predchodca, Korejská ústredná spravodajská služba (KCIA), uskutočnila tento únos v Japonsku, a hlboko to ľutuje," informovala vo svojej správe juhokórejská Národná spravodajská služba (NIS). "Existujú aj hmatateľné dôkazy podporujúce teóriu, že do istej chvíle túto operáciu uskutočnili ako atentát," dodala NIS v dokumente.

Podľa správy ale agenti pochybili a únos sa prezradil. O ich čine sa dozvedeli japonskí predstavitelia ako aj americká Ústredná spravodajská služba (CIA). Zástupcovia juhokórejských tajných služieb i sám Kim tvrdí, že Spojené štáty v reakcii vyslali lietadlo, ktoré malo loď nájsť.

Po nízkom prelete amerického lietadla nad loďou únoscovia od svojho vražedného zámeru upustili a Kimov život bol zachránený. Kima Te-džunga neskôr previezli do Južnej Kórei, kde ho Pakova proamerická vláda dala do domáceho väzenia.

"Súdime, že prezident Pak... s únosom prinajmenšom pasívne súhlasil," konštatovala NIS. Že by vydal priamy rozkaz k únosu svojho vtedajšieho najväčšieho politického rivala, NIS vraj samozrejme preukázať nemôže.

Kimov hovorca dnes v komuniké vyslovil sklamanie nad tým, že Pakovi, ktorý vládol v Južnej Kórei od puču v roku 1961 tvrdou rukou 18 rokov, nepriznali ani napriek veľa dôkazom priame zapojenie do únosu.

Pakova vláda svoj podiel na čine tentokrát odmietla, neskôr ale vyslala k japonskému ministrovi Kakueiovi Tanakovi svojho premiéra s listom vyjadrujúcim poľutovanie a tým prípad uzavreli. Správa NIS obviňuje japonskú vládu z utajovania prípadu.

Toto tvrdenie však Japonsko dnes odmietlo. "Pokiaľ Južná Kórea chce tvrdiť, že zodpovednosť leží na Japonsku, nemôžeme s tým súhlasiť," vyhlásil hlavný tajomník japonskej vlády Nobutaka Mačimura.

Kima zvolili za prezidenta v roku 1997 a v roku 2000 získal Nobelovu cenu za mier za to, že zorganizoval vôbec prvý summit s vodcom Severnej Kórei. Vrcholná schôdzka zlepšila vzťahy medzi týmito protivníkmi z čias studenej vojny.

Vo väzení strávil Kim šesť rokov, tri roky bol v exile a desať rokov v domácom väzení a pod policajným dohľadom, pretože odmietol spolupracovať s juhokórejskými vojenskými vládami. Doteraz aj krivá po zranení nohy, ktoré utrpel zrejme pri ďalšom pokuse o atentát v roku 1971, keď jeho auto zhodilo z diaľnice nákladné auto.