Z migračných táborov sa chcú dostať, vraj je to tam horšie ako v domovine, z ktorej ušli

LESBOS / Iba necelých 6 200 utečencov dorazilo za prvé tri mesiace k talianskym brehom. Ich počet tak oproti minulému roku výrazne poklesol. Štatistiky hovoria o 75% poklese. Omnoho nižší počet migrantov prechádza aj balkánskou cestou. Tí, ktorí uviazli v Grécku, však často nemajú na ružiach ustlané.

"Mal som radšej zostať v Iraku. Napriek všetkému sa nám tam žilo ľahšie, ako teraz v Grécku," hovorí Iračan Ahmed Alobeidy, ktorý strávil posledné tri mesiace na gréckom ostrove Lesbos. Z domoviny ušiel pred náboženským prenasledovaním spolu so svojou tehotnou manželkou a jej sestrou. Chcel by sa dostať do Nemecka. "Najdôležitejšie je teraz pre mňa dostať sa odtiaľto. Všetkých prosím, aby mi pomohli," priznáva.

Situácia na Lesbose totiž nie je pre utečencov ľahká. Vybavovanie žiadostí o azyl je pomalé a miestni obyvatelia nie sú z preplnených utečeneckých táborov nadšení. "Žijú z turizmu, preto tu nechcú mať utečencov. Ani my tu nechceme zostávať," tvrdí Manduh Al Garíb, utečenec zo Sýrie.

Napätie medzi domácimi rastie aj podľa bojovníčky za ľudské práva Efi Latsoud: "Sledujeme nárast xenofóbie. Ľudia sú nahnevaní, sklamaní z ťažkej situácie. Žiadne svetlo na konci tunela však nevidíme."

Časy, keď mohli migranti voľne pokračovať v putovaní po Európe sú však dávno preč. Na rozhodnutie úradov musia oficiálne počkať tu. Ahmed má pohovor s azylovými úradníkmi absolvovať v Júni. Dovtedy musí čakať v tábore, ktorý niektorým pripomína skôr väzenie, ako útočisko. Vie však, že inej cesty niet.

O strastiach migrantov a neľahkej aklimatizácii vás informujeme často, toto je jedna z archívnych reportáží:

​