Ženy nútené k prostitúcii rozprávali svoj príbeh v parlamente

Ženy, ktoré boli počas 2. svetovej vojny nútené k prostitúcii v Japonsku, sa v utorok stretli s členmi Európskeho parlamentu.

Tri zo žien, ktoré boli počas 2. svetovej vojny nútené k prostitúcii v Japonsku, sa v utorok stretli s členmi Európskeho parlamentu.

Stretnutie bolo súčasťou kampane Amnesty International, v ktorej vyzvali Japonsko, aby sa ospravedlnilo za sexuálne otroctvo počas a pred 2. svetovou vojnou.

REUTERS

Amnesty International chce od Európskeho parlamentu a Rady Európy, aby túto tému prediskutovali s japonskou vládou počas stretnutia hláv a vlád Európskej únie a východnej Ázie (sumit EU-ASEAN), ktorý sa bude konať v Singapure 22. novembra.

Tvrdia, že rezolúcia schválená Európskym parlamentom by zvýšila tlak na japonskú vládu, aby sa Japonsko oficiálne ospravedlnilo a ponúklo obetiam kompenzáciu.

REUTERS

Won Ok Gil sa narodila v roku 1928 v Severnej Kórei. Mala 13 rokov, keď ju oslovil neznámy muž a sľúbil jej prácu v továrni.  Ocitla sa však vo verejnom dome v Číne. Potom, čo sa nakazila syfilisom, a v jej tele sa jej vytvorili nádory, jej japonský lekár vyoperoval maternicu. Won povedala, že jej počas druhej operácie odstránili cystu na vaječníku. Po vojne bolo jej telo tak slabé, že jej museli vyoperovať aj pankreas. Won tvrdí, že ju bolí celé telo a ani nevie, kde našla silu, aby priletela do Európy.

„Nenechali ma ani na chvíľu na pokoji. Život je ťažký a tajomný. Sama sa čudujem, ako som sa po takých neľudských a ponižujúcich skúsenostiach mohla dožiť tak vysokého veku.“

Won sa ocitla v Južnej Kórei odlúčená od svojej rodiny v Severnej Kórei. Robila všeličo, len aby prežila. Adoptovala si syna, ktorý je kňazom a má dnes 50 rokov. Potom, čo videla reportáž v televízii, ju nevesta prehovorila, aby povedala verejnosti, čo sa stalo. Bolo to v roku 1998, keď mala 71 rokov, teda 53 rokov po hrozných udalostiach.

Napriek všetkému, čo prežila, Won vraví, že je pripravená odpustiť Japonsku, keby sa oficiálne ospravedlnilo.

„Japonsko susedí s Kóreou a v dnešnom svete musia krajiny spolu vychádzať. Nemôžem chcieť, aby moje deti nenávideli Japonsko. Preto by som prijala ich ospravedlnenie, keby sa niekedy seriózne ospravedlnili.“

Ďalšia z obetí, Ellen van der Ploeg, ktorá pochádza z Holandska povedala, že by Japonsku nikdy v živote neodpustila.

Ellen sa narodila v roku 1923 v holandskom Haagu. So svojou rodinou žila na východnej Jáve, ktorá bola v tom čase holandskou kolóniou. Keď v marci 1942 začala japonská okupácia, mala Ellen 19 rokov. O rok neskôr ju uniesli japonskí vojaci. V rokoch 1943 až 1946 žila v rôznych pracovných táboroch, a stala sa jednou z "prostitútok proti svojej vôli".

Krátko na to zomrel jej otec v inom tábore. Neskôr sa vrátila so svojou rodinou späť do Holandska, ale nemá pocit, že by jej holandské úrady v tom čase nejako pomohli. Tiež sa vyjadrila, že nie je pripravená odpustiť Japonsku.    

Niekoľko z týchto obetí vyrozprávalo svoj príbeh členom Európskeho parlamentu.

V roku 1993 Japonsko uznalo úlohu štátu vo vojnovom programe, ktorému padli za obeť čínske a japonské ženy. Japonská vláda neskôr vytvorila fond, cez ktorý bolo 285 ženám vyplatených asi 20 000 dolárov

Avšak nedávno čelní predstavitelia japonskej vlády, vrátane premiéra Shinza Abeho odmietli, že by existovali dôkazy o tom, že by vláda alebo armáda boli priamo zodpovedné za utrpenie žien. Premiér sa však neskôr ženám ospravedlnil za ich utrpenie a povedal, že stojí za vyhlásením, z roku 1993.