Myslela som si, že je mŕtvy: Srdcervúce stretnutie priateľov 76 rokov po úteku pred holokaustom
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
LOS ANGELES / Nemysleli si, že sa ešte niekedy uvidia. Alice Gerstel Weit a Simon Gronowski sa ako deti skrývali 18 mesiacov pred nacistami v okupovanom Belgicku. Po tom, ako Simonova rodina poskytla úkryt Alice a jej rodine, ho s jeho rodinou posadili do vlaku smrti smerujúceho do Osvienčimu. Stretnutiu v múzeu holokaustu po desiatkach rokoch nemohli uveriť, obaja si poplakali v náručí.
Alice a jej židovská rodina sa v roku 1941 ukrývali pred nacistami v dome Simona približne dva týždne, keď jej otec poslal správu z Francúzska o dohode s pašerákom, ktorý mal ju, jej matku a súrodencov bezpečne dostať z nacistami obsadeného Belgicka. Gronowski sa rozhodli ostať. Rok a pol sa ukrývali, až kým im nacisti nezaklopali na dvere. To bol ich posledný kontakt, Gerstelovcom sa podarilo ujsť, Gronowski putovali do vlaku smerujúceho do koncentračného tábora v Osvienčime.
"Myslela som si, že celá jeho rodina bola zavraždená, nemala som poňatia, že Simonovci žijú," povedala rozcítená Alice Gerstel Weit deň po ich opätovnom a nečakanom stretnutí v múzeu holokaustu v Los Angeles. "Nevedela si, že som vyskočil z vlaku?" reagoval Simon Gronowski. "Nie, nevedela som vôbec nič," reaguje prekvapene Alice.
Dvojica priateľov z detstva v múzeu prezradila návštevníkom, ako holokaust odtrhol ich rodiny od seba. Vysvetlili, ako sa 11-ročný chlapec odhodlal na najodvážnejší útek a ako Gerstelovci utekali naprieč nebezpečne okupovaným Francúzskom, aby sa zachránili.
"Vôbec som ho nespoznala, nevidím malého Simona. Ale je tu. Malý Simon je tu," so slzami v očiach pokračuje Alice.
Srdcervúce stretnutie priateľov 76 rokov po úteku pred holokaustom
Skok z vlaku mu zachránil život
Nacisti napadli Belgicko v roku 1940 a začali s násilným odvážaním Židov. Otec Alice bol obchodník s diamantami. Zamenil diamanty za peniaze a zabezpečil víza pre svoju rodinu so štyrmi deťmi a taktiež pre rodinu jeho brata. Gerstelovcom sa podarilo dostať obe rodiny cez okupované Francúzsko a francúzsky ovládanú marockú Casablancu, kde sa im podarilo nastúpiť na loď na Kubu. Gronowski boli v tom, že sa Gerstelovci naďalej ukrývajú v Bruseli.
"Môj otec nevedel veľmi reagovať na vypätú situáciu. Politika ho príliš nezaujímala, bol básnikom. Písal v šiestich jazykoch," vysvetľuje dávne časy Simon Gronowski. "A rovnako ako toľko ostatných rodín, ktoré si pamätám z Bruselu, ani ja nemôžem uveriť, že v 20. storočí v civilizovanej Európe, bolo Nemecko schopné znížiť sa k takému barbarstvu," zamyslel sa.
Keď ku Gronowskim dorazili nacisti, otec Simona bol v práve v nemocnici. To mu zachránilo život, keďže jeho manželka ho pred nimi vyhlásila za mŕtveho. Tým sa vyhol deportácii do Osvienčimu. Svojho syna Simona zachránila, keď ho vo vlaku do koncentračného tábora vytlačila k dverám a presvedčila ho, aby vyskočil. Po vojne sa znovu stretol s otcom, dokonca sa vrátil naspäť do bytu, kde vyrastal a dal sa na štúdium práva.
Rodina Alice emigrovala do Spojených štátov amerických. Alice sa vydala, založila si rodinu a usadila sa v Los Angeles, kde celý život pracovala ako realitná maklérka.
O Simonovom prežití mlčal aj jeho vlastný brat
Hneď po vojne sa Gerstelovci pokúsili nájsť rodinu svojich priateľov, zatiaľ čo Simon napísal list svojmu staršiemu bratovi Zoltanovi. Upovedomil ho o smrti ich matky a sestry, ktoré zahynuli v Osvienčime a aj o nedávnej smrti ich otca. Zoltan si tajomstvo o prežití "malého Simona" nechal pre seba. Alice prišla na jeho stopu až pri online pátraní jej netere po rodinnej histórii Gronowskich.
Simon vydal v roku 2002 memoáre pána Gronowskeho pod názvom The Child of the 20th Train, v ktorom sa rodina Alice spomína veľmi výrazne. Podľa neho bol brat Alice príliš poznačený a ustráchaný, aby o svojej rodine čokoľvek prezradil, Simonov otec Leon sa nikdy s holokaustom nevyrovnal. "Po nejaký čas živil v sebe nádej, že jeho žena a dcéra, moja mama a sestra, nejako prežili. Ale keď sme dostali informácie o koncentračných táboroch, plynovej komore a o horách mŕtvych, môj otec pochopil, že sa už nevrátia. A zomrel na...," povedal s trasúcim sa hlasom Simon. "Na zlomené srdce?" doplnila ho Alice. "Na zlomené srdce," potvrdil skľúčene.
Poliaci schválili kontroverzný zákon aj napriek protestom. Pozrite si archívne video.