Sonda InSight mieri k Marsu. Prvýkrát tam pobudne dva marťanské roky

BRATISLAVA / Červená planéta je pre vedcov mimoriadne zaujímavá. Kedysi tam zrejme boli podmienky vhodné pre život, boli tam moria a atmosféra. A mnohí sú presvedčení, že ľudia sa tam raz ak nie presťahujú, tak aspoň nasťahujú.

Aj preto je Mars najnavštevovanejšou planétou slnečnej sústavy. Zatiaľ tam síce lietajú len všakovaké šikovné aparáty, ale môžeme ich brať ako predvoj.Práve teraz tam smeruje sonda InSight, ktorá pred pár dňami odštartovala zo Zeme. Jej úlohou bude preniknúť do útrob červenej planéty. Doterajšie sondy totiž len tak škrabkali po jej povrchu.

"Vieme toho veľa o povrchu Marsu, o jeho atmosfére, dokonca o ionosfére. Málo však vieme o tom, čo sa deje kilometer pod povrchom, nehovoriac o tritisíc kilometroch, blízko stredu," informuje Bruce Banerdt z NASA. 

Pôvodne mala sonda štartovať už pred dvomi rokmi. Stále sa však niečo kazilo, až sa nakoniec prepásol vhodný termín štartu. Preto vyštartovala až teraz. Na konštrukcii InSight sa podieľali vedci z viacerých krajín. Celkové náklady sa vyšplhali na viac ako 400 miliónov dolárov. Pochváliť sa môže niekoľkými prvenstvami ... ak všetko pôjde podľa plánu.

"InSight je prvá misia, pri ktorej bude robotické rameno vykladať prístroje z paluby na povrch inej planéty. Okrem toho to bude prvá misia, ktorá pristane a bude pracovať len s pomocou solárnych panelov celý marťanský rok. Trvá dva pozemské roky," Tom Hoffman z laboratória reaktívneho pohonu NASA. 

Hlavným cieľom tejto misie je lepšie pochopiť to, čo sa deje v hlbinách červenej planéty a získať informácie o tom, ako sa v priebehu vekov vyvíjal a tvaroval. Na to si sonda InSight so sebou vezie celú batériu prístrojov, vrátane vŕtacieho zariadenia, ktoré by malo preniknúť aspoň pár metrov pod povrch.

"InSight vezie seizmometer na meranie seizmických vĺn, ktoré putujú Marsom pri marsotraseniach, a mapovanie štruktúry hlbokých útrob planéty. Má aj tepelnú sondu, ktorá pôjde do hĺbky štyri a pol metra, a bude merať množstvo tepla vychádzajúceho z hlbín. Pomôže to pochopiť jeho geologickú aktivitu. Vezie aj rádiologický experiment, ktorý pomocou rádia na sonde bude merať nepatrné zmeny chvenia marťanského pólu. Zistíme tak viac o štruktúre a zložení jadra Marsu," povedal Banerdt. 

Mnohí si zrejme položia otázku - načo je dobré prejsť 500 miliónov kilometrov a potom sa rýpať v Marse. Nuž, môžeme to brať ako taký predvoj Marťana. Získané informácie pomôžu pri plánovaní pilotovaných misií na červenú planétu, ktoré možno už v blízkej budúcnosti budú vyzerať tak, ako v úspešnom filme Marťan.

Takto spomínaná sonda vyzerá:

​