Trump oslavuje otvorenie ambasády v Jeruzaleme, Palestína hlási z protestov desiatky mŕtvych

GAZA / Protesty Palestínčanov v pásme Gazy má už niekoľko desiatok obetí. Streľba izraelských bezpečnostných síl si vyžiadala najmenej 58 mŕtvych a viac ako 2200 ďalších sa zranilo. Protesty sa týkajú aj amerického veľvyslanectva v Jeruzaleme, ktoré v pondelok prezident Trump vyhlásil za oficiálne otvorené.

Najmenej 58 Palestínčanov zahynulo a viac ako 2200 ďalších sa zranilo, pri zrážkach s izraelskými vojakmi na hraniciach Pásma Gazy. Z počtu 2200 je približne 130 ľudí vážne zranených. Úrady v utorok ohlásili, že medzi mŕtvymi sa našlo aj bábätko, ktoré sa sa nadýchalo slzotvorného plynu.  Izraelská armáda obvinila radikálne hnutie Hamás, ktoré v Pásme Gazy vládne, z navádzania na protesty s cieľom prelomiť hraničný  plot. Zároveň varovala, že proti demonštrantom, ktorí sa hranicu pokúsia prekročiť, použije ostrú muníciu. Medzi prvými obeťami je podľa dostupných informácií 14- ročný chlapec a muž na vozíku.

Palestínci v Gaze manifestujú od konca marca, a to za koniec blokády enklávy a za možnosť vrátiť sa na územie, ktoré bolo predtým domovom ich predkov. Najnovšie protestujú aj proti americkému veľvyslanectvu, ktoré dal Trump presťahovať do Jeruzalemu. Podľa izraelskej armády na 12 miestach okolo izraelskej hranice demonštruje asi 50 tisíc obyvateľov Gazy. Demonštranti podľa izraelských úradov zapaľujú pneumatiky a hádžu kamene. Armáda dostala rozkaz strieľať na tých, ktorí sa pokúsia narušiť hranicu.  

+6 fotiek

Protest Izrael - Palestína

​Podľa informácií úradov sú medzi zabitými aj traja členovia Hamásu, ktorí sa na hranici snažili odpáliť výbušné zariadenie. Izrael  varoval Palestínčanov o možných vojenských zákrokoch prostredníctvom letákov. Hamás už dávnejšie oznámil, že na pondelňajšom proteste očakávajú desiatky tisíc ľudí, s ktorými sa pokúsi narušiť hranicu. Izrael sa stal terčom medzinárodnej kritiky za používanie ostrých nábojov pri streľbe na palestínskych demonštrantov. Krajina ale trvá na tom, že má právo sa brániť, a tvrdí, že nejde o neprimerané reakcie ozbrojených sil.

Jeruzalem je najkritickejším bodom izraelsko-palestínskeho konfliktu. Palestínčania chcú ako svoju metropolu prevažne arabsky hovoriacu východnú časť mesta. Tú si ale Izrael obsadil v roku 1967.  

Na protestoch sa ozýval aj nesúhlas s americkou ambasádou

Americký prezident Trump oznámil minulý rok v decembri, že USA považujú Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, a že práve tam bude americká ambasáda. Spojené štáty vyhlásili otvorenie amerického veľvyslanectva práve v pondelok. To pôvodne sídlilo v meste Tel Avivi. Protest zameraný  len na otvorenie americkej ambasády sa konal na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Zúčastniť sa ho malo taktiež niekoľko tisíc ľudí.  

+3 fotky

Otvorenie americkej ambasády v Jeruzaleme

Trump oficiálne otvoril veľvyslanectvo

Napriek protestom, ktoré v krajine od rána prebiehali si prezident Trump slávnostné otvorenie neodpustil. Otvorenia sa malo zúčastniť stovka amerických a izraelských činiteľov. Medzi početnou delegáciou sa nachádzali napríklad Trumpova dcéra Ivana,jeho manželka, poradca prezidenta Kushner, minister financií Steven Mnuchin. Za izraelskú stranu bol na otvorení prítomný premiér Benjamin Netanjahu a z tretích krajín prišli otvorenie veľvyslanectva podporiť prezidenti Guatemaly a Paraguaja, ako aj viacero ďalších diplomatov, okrem iného z Rumunska, Maďarska a Českej republiky.

Donald Trump  poslal ale iba video odkaz. "Dnes oficiálne otvárame americkú ambasádu v Jeruzaleme. Blahoželám," povedal vo videu. "V mene štyridsiateho piateho prezidenta Spojených štátov Vás oficiálne vítame na pôde americkej ambasády v Jeruzaleme, hlavnom meste Izraela. Ďakujem," uviedla jeho dcéra. 

Podľa vyjadrenia Palestínčanov, ich americký prezident sklamal. Jeruzalem totiž chceli za hlavné mesto svojho budúceho štátu. 

Pozrite si archívnu reportáž súvisiacu s protestami: 

​