Nemecký knižný hotel rajom knihomoľov

Ako v útrobách knižnice celonárodného významu to vyzerá na izbách, chodbách i v pivniciach jedného severonemeckého hotela, ktorý je i gigantickým antikvariátom, knižnicou a vôbec rajom knihomoľov.

Ako v útrobách knižnice celonárodného významu to vyzerá na izbách, chodbách i v pivniciach jedného severonemeckého hotela, ktorý je i gigantickým antikvariátom, knižnicou a vôbec rajom knihomoľov. Prvý knižný hotel v Nemecku, ktorý sídli v objekte bývalého statku v dedinke Gross Breesen, si vraj na nedostatok hosťov nemôže sťažovať. Plno vraj býva hlavne v zime.

V prvom nemeckom knižnom hotely si náruživí čitatelia môžu krátiť dlhé zimné večeri prehrabávaním sa v regáloch, pohrúžením sa do čítania klasikov alebo zasvätenými debatami s podobne naladenými návštevníkmi. Gutshotel Gross Breesen zároveň slúži ako obrovský antikvariát a burza kníh. Ľudia hladujúci po čítaní sa tu doslova brodia v knihách a nové prírastky hľadajú v "pretekajúcich" kartónoch.

Každý deň tu totiž metrové štósy kníh menia svojich majiteľov. Aj zakladateľku hotela Korneliu Weissovú stále prekvapuje, ako hostia počas niekoľkých týždňov dokážu zmeniť vzhľad celých regálov. Počas niektorých víkendov vraj dorazí až 5000 nových titulov; mnohí ľudia prichádzajú aj so štyrmi krabicami od banánov prepchatými knihami. Dva kartóny si potom odvážajú domov. Všetko podľa oficiálneho kurzu: Kto prinesie dve knihy, môže si jednu odniesť.

Franz Kafka potom stojí vedľa Heinza Konsalika, Gulliverove cesty majú za suseda dejiny východonemeckej komunistickej strany SED a ďalší pražský židovský spisovateľ Egon Erwin Kisch sa opiera o učebnicu kvantovej fyziky. Dostatok je tiež kuchárok, atlasov, životopisov a detektívok. Detské knihy sú zvlášť, aby sa malým čitateľom ľahšie hľadalo.

Weissová odhaduje momentálny počet kníh v dome na 300.000. Najviac ich je v bývalej stodole, ale sú i vo vestibule, v pivniciach, v hotelovej reštaurácii a samozrejme i na izbách. Hotel má tiež knižnicu, ale tu sa dá len pomerne obtiažne rozoznať od ostatných priestorov.

Raňajky sa v knižnom hotely podávajú po celý deň. "Od niekoho, kto prebdel pol noci, predsa nemôžeme požadovať, aby sa najedol do desiatej hodiny," vysvetlila nedávno Weissová spravodajskému týždenníku Focus.

Bývalá učiteľka nemčiny a ruštiny sa nechala inšpirovať velšskou knižnou dedinkou Hay-on-Wye. V malej obci v kraji meklenburských jazier, plání a lesov otvorila celkom ojedinelý podnik v roku 1998.

Základ knižného fondu získala z knižníc, ktoré sa po prevrate na východe Nemecka zrušili. Postupne ho doplňovala z pozostalostí súkromných osôb z celého Nemecka a dnes sú hlavným zdrojom prírastkov nocľahári, ale i tisícovky jednodenných návštevníkov, ktorí sa starajú o neustálu obmenu knižného fondu.

Ľudia prichádzajú i na špeciálne tématické večery venované napríklad orientálnej alebo africkej literatúre; každý štvrtok číta zo svojich obľúbených autorov osobne majiteľka hotela v miestnom altánku. To je vraj jediná miestnosť, v ktorej knihy nesmú prísť do výmenného obchodu.

V knižnom hotely vraj majú sezónu stále, ale práve v túto dobu, kedy sa dni krátia a na okná bubnuje studený dášť, sa čitatelia a romantici ubytovávajú na celé dni a týždne, aby v Gross Breesene "objavili pomalosť". Tak totiž znie slogan, ktorým hotel láka svojich hostí.