Našla sa časť unikátneho rímskeho plavidla

Uprostred niekdajšieho kolínskeho rímskeho prístavu narazili počiatkom mesiaca archeológovia na drevené laty, ktoré dávali tušiť, že ide o mimoriadny doklad o osídlení oblasti Rimanmi.

Zachovalá časť možno najstaršej dopravnej lode z rímskej doby v strednej Európe sa našla pri stavebných prácach v západonemeckom Kolíne nad Rýnom. Uprostred niekdajšieho kolínskeho rímskeho prístavu narazili počiatkom mesiaca archeológovia na drevené laty, ktoré dávali tušiť, že ide o mimoriadny doklad o osídlení oblasti Rimanmi. Z prvých skúmaní letokruhov použitého stromu vyplynulo, že drevo na výrobu plavidla pochádza z roku 142 pred našim letopočtom.

Samotný vek dreva ešte nemusí udávať vek údajnej lodi, ale podľa archeológa Hansgerda Hellenkempera z kolínskeho rímsko-germánskeho múzea existuje "reálna šanca, že ide o najstaršiu rímsku nákladnú loď v strednej Európe".

Dosiaľ bolo na starom kontinente objavených 25 rímskych lodí tohoto typu, z toho v Kolíne i s posledným nálezom tri. Prvé dva vraky sa v západonemeckom meste našli pri stavbe budovy tamojšej filharmónie v rokoch 1989 a 1990.

Neboli pritom tak zachovalé ako terajší objav.

Jeho mimoriadnosť pritom podľa expertov spočíva i v tom, že loď sa v Kolíne nielen potopila, ale tiež tu bola s veľkou pravdepodobnosťou i vyrobená. Nájdený kus dubového dreva totiž údajne pochádza z blízkeho okolia.

Podľa historika Ronald Bockiuse ide o loď, ktorú Rimania používali ako prostriedok na prepravu ťažkých nákladov.

Rímsky prístav sa v Kolíne tiahol po dĺžke zhruba jedného kilometru medzi dnešným mariánskym kostolom a Hohenzollernským mostom. Zhruba uprostred, priamo naproti kolínskej radnice a 11,5 metra hlboko pod ľudským hemžením na práve prebiehajúcom vianočnom trhu, urobili archeológovia objav, ktorý považujú za "významné svedectvo dejín stredoeurópskej techniky a hospodárstva".

Na archeologický poklad vedci narazili vďaka výstavbe kolínskej severo-južnej železnice pod námestím Alter Markt. Pri stavbe železnice sa od roku 2003 našli takmer dva milióny pozostatkov z rímskej doby, medzi nimi 250.000 kostí zvierat. Vtedajší prístav totiž miestni obyvatelia zrejme používali ako ilegálnu skládku odpadu, čo dnes archeológovia považujú za požehnanie.

Až po Rýn dobil oblasť vtedajšej Galie okolo roku 57 pred našim letopočtom Julius Caesar. Prvé zmienky o meste na území dnešného Kolína sa datujú do roku 38 pred našim letopočtom, kedy tu bola založená osada Oppidum Ubiorum.

Na mesto bola povýšená v roku 50 našeho letopočtu. Volala sa Colonia Claudia Ara Agrippinensium na počesť cisárovnej Agrippiny. Od slova Colonia sa odvodzuje i jeho dnešný názov, v nemčine Köln.