V Indonézii majú nebezpečnú tradíciu. Jedia klince

BANDUNG / Indonézska tradícia s názvom Debus spája bojové umenie a kúzlenie. Adeptom nerobí najmenší problém strčiť si hrsť klincov do úst a pred užasnutými divákmi ich rýchlosťou majstrov v jedení hamburgerov prehltnúť, píše agentúra AFP.

Klince, ktoré Mulyadi prehltol, sú skutočne kovové, ako sa o tom na vlastné oči presvedčil redaktor AFP, ktorý sledoval cvičnú seansu v meste Bandung na západe indonézskeho ostrova Jáva.

Ďalší muži si zasadzujú rany päsťou, šabľou, mačetou či nožom a páli sa v ohni. Adepti Debus trvajú na tom, že ich pred ťažkými zraneniami chráni ruka božia. "Debus, to je skutočnosť, s pravou krvou a pravými mačetami. Nie je v tom žiadny podvod, "vyhlasuje Mulyadi.

Nechce  vysvetliť, ako sa jeho telo zbavuje prehltnutých klincov, bez toho aby mu poškriabali žalúdok. "Je to tajomstvo," hovorí mladý muž. "Môžu vyjsť za niekoľko dní alebo zostať vnútri, podľa toho, akú mám náladu," usmieva sa.
Tradícia siaha do 16. storočia

Tradícia Debus sa objavila v 16. storočí za vlády prvého bantenského sultána na západnom okraji Jávy. Sultán podporoval túto prax spojenú s koncepciou nepremožiteľnosti, aby stmelil opozíciu proti holandským kolonizátorom a aby podporil šírenie islamu. O vzťahu medzi Debus a náboženstvom sa v Indonézii, najľudnatejšej moslimskej krajine na svete, stále diskutuje.

Jeden čas bol Debus obľúbený pri svadbách a ďalších oslavách vrátane obriezok. Táto tradícia vychádza z bojových umení a je sprevádzaná modlitbami, ktoré majú uchrániť pred zraneniami.

Učiteľ Debus Arif Afandi to predvádza divákom. Zasadí ranu mačetou do ruky jedného z bojovníkov. Začína tiecť krv. Arif odrieka modlitbu a stiera krv svojho kolegu, ktorý vyzerá, že bol len ľahko zranený.

"Keď odriekavajú modlitby, naše telo je obdarené neviditeľnú energiou, ktorá nás chráni," hovorí Afandi pred divákmi v Bandungu, 150 kilometrov juhovýchodne od metropoly Jakarty.

Aj my máme svoje tradície. Nie až také drsné, ale máme:

​