Európu sužuje počasie. Vo fínskom Laponsku vystúpili teploty na 30 stupňov

EURÓPA / Európa prežíva mimoriadne horúce leto, ktoré si spolu s jarou bez dažďa vyberá daň v podobe ničivých požiarov a zničenej úrody. Najtragickejšia je situácia v Grécku, kde v plameňoch zahynulo vyše 80 ľudí a ďalších viac ako 20 je nezvestných.

+8 fotiek

Ničivé požiare v Grécku

​Oheň pustoší tiež Švédsko, ktorému s hasením vypomáha niekoľko európskych krajín, pretože škandinávsky štát nemá na zvládanie rozsiahlych lesných požiarov dostatočné kapacity. Britskí meteorológovia očakávajú, že tohtoročné leto bude v porovnaní s historickými teplotnými záznamamiy rekordný. Vlna horúčav sa nevyhla ani oblastiam za polárnym kruhom, kde teploty takisto prekračujú 30 stupňov Celzia.

Grécko každoročne bojuje s mnohými lesnými požiarmi, ktoré sa však tento rok po nezvyčajne suchej zime aj jari rýchlo šíria. Katastrofických rozmerov dosiahol požiar pri Aténach, kde sa plamene vplyvom silného vetra stali nepredvídateľné. V ohni tento týždeň zahynulo vyše 80 ľudí, mnohých z nich plamene uväznili v autách. Materiálne škody dosiahnu astronomickú výšku, poničených bolo cez 500 domov a spálilo niekoľko stoviek áut.

Prečítajte si tiež

Pred požiarmi v Grécku utekali aj Slováci. Toto odporúča ministerstvo

Netradičné opatrenia

Vyprahnuté Švédsko, kde horúčava prekonáva rekordy od 19. storočia, kedy sa záznamy začali systematicky viesť, čelilo niekoľkými desiatkami lesných požiarov naraz. Štokholm bol donútený požiadať o medzinárodnú pomoc. Svojich hasičov do škandinávskej krajiny vyslali okrem iného Nórsko, Francúzsko, Nemecko, Dánsko či Poľsko.

Švédsko sa dokonca uchýlilo k netradičným opatreniam, aby dostalo požiare na zle dostupných miestach pod kontrolu. V oblasti vojenskej strelnice v centrálnej časti krajiny zvrhli piloti stíhačiek JAS-39 Gripen niekoľko laserom navádzaných bômb, ktoré oheň pripravili o prístup ku vzduchu, a tým ho zastavili.

Požiare sa nevyhli ani susednému Nórsku, kde zahynul hasič, či Fínsku a tiež Lotyšsku. Sever Európy vôbec zažíva mimoriadne dlhodobé horúčavy. Nórsko prežilo historicky najteplejší máj a vo fínskom Laponsku, kde je miestnymi za horúco považované už 20 stupňov Celzia, sa každodennou realitou stali dni atakujúce 30 stupňov Celzia. Severofinské Rovaniemi, ktoré leží len pár kilometrov južne od polárneho kruhu, tak čaká ďalší horúci víkend.

S požiarmi bojujú Francúzsko, Taliansko či ruská Sibír, v Nemecku kvôli horúčave muselo byť v utorok uzavreté letisko v Hannoveri, pretože extrémne teploty poškodili vzletovú a pristávaciu dráhu.

Zákaz zakladania ohňa v prírode

V Británii úrady dôrazne varujú obyvateľov, aby kvôli suchu nezakladali v prírode oheň. Neďaleko Manchestru hasiči od konca júna tri týždne bojovali s požiarom rašeliniská, nasadená bola aj armáda. Nakoniec pomohol dážď. Nevídané horúco zaskočilo nielen obyvateľov Anglicka či Walesa, kde teplomer ukazoval 30 stupňov, ale aj Škótsko. Teraz britskí meteorológovia na víkend predpovedajú ochladenie a prehánky až búrky.

Užívatelia Twitteru zdieľajú satelitné a letecké snímky severnej Európy, kde kedysi sviežu zelenú v zalesnených a zatrávnených oblastiach nahradila žltá a hnedá. To je prípad aj Dánska, ktoré zažilo najsuchší júl za posledných 150 rokov.

Podobné sucho pomáha archeológom, lebo z nových leteckých snímok sú v pôde jasne viditeľné obrysy dávno zničených historických stavieb. Napríklad v magor vo Walese sa podarilo zamerať niekdajšie rímske opevnenia.

Vlna horúčav bude mať ale v každom prípade ďalekosiahle finančné dôsledky, a to nielen kvôli domom, ktoré pri lesných požiaroch ľahli popolom. Horúčavy totiž znamenajú väčšiu spotrebu elektrickej energie pre chod klimatizácie, čo zaťažuje elektrickú rozvodnú sieť. Jadrové elektrárne vo Francúzsku ale musia znižovať výkon, pretože sa kvôli teplej vode v riekach stretávajú s nedostatočným chladením reaktorov. Do problémov sa kvôli horúčave dostali aj plynové elektrárne v Británii či jedna uhoľná elektráreň v Nemecku.

Kvôli nedostatku dažďa zase trpia poľnohospodárske plodiny, čo znamená nižšiu úrodu. Cena pšenice v Európe tak vzrástla na trojročné maximum a priblížila sa ku 200 eurám za tonu.

Tyrkysové prúdenie

Meteorológovia terajšiu vlnu horúčav vysvetľujú predovšetkým súčasným stavom prúdenie v atmosfére, ktoré sa nezvyčajne vyklonilo k severu, čo umožnilo horúcemu vzduchu od juhu vstúpiť vysoko na sever Európy. Takzvané tryskové prúdenie, teda prúdenie vzduchu v atmosfére v smere zo západu na východ, sa bežne meandrovito vlní, čo vedie k striedaniu teplého vzduchu od juhu a studeného zo severu; v posledných mesiacoch ale podľa odborníkov zostáva v rovnakej pozícii. To znamená, že podoba počasia je dlhodobo stabilná. Klimatológovia tiež poukazujú na vplyv ľudskej činnosti na zmenu podnebia, najmä v súvislosti s extrémami.