Zahaľovanie tváre zakázalo šesť európskych krajín. Problémy riešia už aj Česi

KODAŇ / Prvým európskym štátom, ktorý vydal zákon zakazujúci nosenie závojov a šatiek zahaľujúcich tvár na verejnosti, bolo v apríli 2011 Francúzsko. Postupne tento zákaz prijalo viacero európskych štátov.

Zákaz prezentovania náboženstva na verejných školách schválil francúzsky parlament už v roku 2004.Táto právna úprava sa týkala aj jarmuliek a veľkých krížov. Zákon vychádza z odluky cirkvi od štátu z roku 1905. V roku 2016 sa vo Francúzsku objavili aj zákazy burkín, čiže plaviek, ktoré nosia moslimské ženy na kúpanie a zahaľujú celé telo vrátane vlasov. V niektorých mestách to ale súd na základe sťažností zrušil.

Druhou krajinou, ktorá tiež zakázala zahaľovanie tváre na verejnosti, sa v roku 2011 stalo Belgicko. Podobné zákony v tomto roku prijali aj Bulharsko a Lotyšsko. 

V minulom roku schválil zahaľovanie celej tváre na verejnosti aj rakúsky parlament. Toto opatrenie bolo súčasťou "integračného balíčka", ktorý konkretizoval aj spôsob začleňovania žiadateľov do rakúskej spoločnosti a sťažovalo agitáciu a šírenie radikálnych myšlienok. V roku 2016 zákon zahaľovania tvárí na verejných priestranstvách, ako sú školy, nemocnice alebo verejná hromadná doprava prijali aj poslanci Holandska a rovnaké obmedzenia platia aj vo ôsmych spolkových krajinách Nemecka. Vo Švajčiarsku platí zákaz v niektorých regiónoch, ale zákon, ktorý by to právne zakazoval, čaká na schválenie druhou komorou parlamentu. Šiestou krajinou s podobným zákazom sa preto stalo Dánsko, kde začne zákon platiť od 1. augusta. 

V Taliansku podobné nariadenie síce neexistuje, ale zákon z roku 1975 zakazuje si celkovo zakrývať tvár na verejnosti, čo platí rovnako pre závoj a aj motorkársku helmu. 

Jednotlivé krajiny ale svoje zákony postupne menia. Americká armáda uvoľnila predpisy týkajúce sa nosenia hidžábu, ktorý ale musí byť z nehorľavého materiálu. Rovnako sikhovia v americkej armáde môžu mať pre nich typický plnofúz a turban. Uvoľnenie pomerov prišlo aj do Turecka, kde bolo nosenie šatiek zakázané v roku 1980 v snahe zabrániť rozširujúcemu sa islamu. Odkedy sa ale k moci dostala islamská Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) sa zákaz postupne ruší aj na verejných priestranstvách, a to s odôvodnením, že išlo o autoritársky prístup z minulosti

Paradoxne presne opačným smerom sa pohlo moslimské Maroko, kde v minulom roku zakázali výrobu, predaj a nosenie buriek, čo odôvodnili potrebou zvýšiť bezpečnosť krajiny. 

Aj naši západný susedia už museli riešiť prípad s podobnou problematikou, ktorý sa dostal až na Najvyšší súd. Somálska dievčina sa dožadovala ospravedlnenia a 60-tisíc českých korún (približne 2500 eur) od pražskej Strednej zdravotníckej školy pre údajný zákaz nosenia moslimskej šatky počas vyučovania. 

​