Brexit straší aj Britov. Kto bude zbierať ich jahody, ak ľudia z východnej Európy už neprídu

LONDÝN / Veľká Británia je ešte stále súčasťou Európskej únie. V blízkej dobe sa ale situácia má zmeniť a táto odluka by mohla spôsobiť nielen cudzincom zamestnaným na území spojeného kráľovstva, ale aj sezónnym zamestnancom, ktorí do krajiny prichádzajú na zopár mesiacov v roku.

Sezónni pracovníci prichádzajú do Veľkej Británie zvyčajne len na pár mesiacov v roku, kedy je treba pozbierať úrodu. Voľný pohyb medzi jednotlivými krajinami im zabezpečoval jednoduchý prístup k práci a zároveň aj vstup do krajiny. Tieto pomery sa ale po brexite môžu zmeniť a v obavách sú aj samotní majitelia fariem. 

Otázka migrácie medzi krajinami Európskej únie bola jedným z významných bodov pri rokovaniach o odchode. Premiérka Theresa May sľúbila, že odchodom z bloku krajina získa kontrolu nad vlastnými hranicami. Zanietenie pre brexit poháňal najmä problém s migrantmi a otázka vstupu Turecka do Európskej únie. Na druhej strane kritici brexitu argumentujú, že Veľká Británia nepotrebuje len tých najvzdelanejších vo finančných odvetviach, ktorým premiérka sľúbila, že pre nich miesto v krajine vždy bude. 

V tomto prípade sa do problematickej skupiny dostáva hotelový a reštauračný personál a ľudia, ktorí prichádzajú pracovať na polia v čase úrody. V prípade, že už nebudú prichádzať pracovníci najmä z krajín východnej Európy, budú musieť pozície obsadiť Briti. Tí sa ale na pozície čašníkov a chyžných veľmi nehrnú. Stephanie Maurel, výkonná riaditeľka spoločnosti Concordia, ktorá sprostredkováva nábor pracovníkov pre dve britské farmy, povedala The Washington Post, že im od Britov nechodia takmer žiadne prihlášky. "Od Britov sme dostali dve prihlášky z 10 000," upresnila. Na otázku, či Britov podobná práca neláka vymenovala zoznam vecí, prečo väčšinou pracovať nechcú. Na zozname je napríklad skoré vstávanie, dlhá pracovná doba, fyzická náročnosť alebo nedostatok cenovo dostupnej dopravy. 

Traja britskí študenti, ktorí na farme pracujú povedali, že aspoň sú na čerstvom vzduchu a sú dobre platení, ale rozumejú aj opačnej stránke veci. "Briti radšej pôjdu do Londýna, kde dostanú viac peňazí a nájdu viac zábavy. Je tu ale aj snobský dôvod. Práca spojená s európanmi z východnej Európy, vnímajú ju ako prácu pre chudobných," povedal 24-ročný Lewis Hiscox.

Maurelová zároveň dodala aj, že Briti, ktorí prídu pracovať na farmu, zvyčajne nevydržia dlhšie ako týždeň. "Ak by sme mohli najať britských pracovníkov, tak by sme to urobili. Ale my nemôžme," povedala Christine Snellová, ktorá s manželom vlastní ekologickú farmu. 

Niektorí komentátori navrhli aj zamestnávať čerstvo prepustených zločincov - rovnako ako sa využívali nemeckí vojenskí väzni počas Druhej svetovej vojny. Iní navrhujú, aby zbierali plodiny Briti, ktorí sú na sociálnej podpore. "Vláda možno dáva nepracujúcim ľuďom až priveľa peňazí," povedala 50-ročná pracovníčka z Rumunska, ktorá na ekofarme zbiera ovocie už 10 rokov. Zároveň dodala, že jej vlastná vláda nie je natoľko štedrá: "Prečo by som sa potom vracala? Bolí ma chrbát, ale keď zbierate dosť rýchlo, zarobíte si aj 100 libier za deň."

Iní pracovník na farme podotkol, že po brexite bude stále potrebné zamestnávať cudzincov, ale pracovnú silu z východnej Európy pravdepodobne vystriedajú ľudia zo vzdialenejších krajín, ako Eritrea alebo Turecko. 

​