2°
Bratislava
O niekoľko rokov sa roztopí Grónsko, zaniknú Niagare a zrazia sa svetadiely
O niekoľko rokov sa roztopí Grónsko, zaniknú Niagare a zrazia sa svetadiely
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Bored Panda
BRATISLAVA / Svet sa mení každú stotinu sekundy. Rozmýšľali ste, čo bude o desať, dvadsať, stotisíc rokov? Tu je pár zaujímavých faktov.
O 2000 rokov sa Grónsky ľadovec roztopí. Otázka znie len, kedy. Štúdia v časopise Nature uvádza konkrétne čísla, avšak autori kalkulujú s nevyspytateľným globálnym otepľovaním. Celý ľadovec by sa roztopil za 2 000 rokov pri zdvihnutí priemernej teploty o 8 ° C, čo je najvyššia možná hodnota, s ktorou vedci v tomto horizonte počítajú. V prípade otepľovanie o najnižšiu predpoklad (2 °C) by sme zvyšky grónskeho ľadovca našli ešte za 50 tisíc rokov. V súčasnosti stráca najväčší ostrov na svete 270 miliárd ton ľadu ročne a ak by roztopil celý, zvýšil by hladiny oceánov o šesť metrov.
O 50 000 rokov Niagarské vodopády úplne zmiznú. Jedny z najznámejších vodopádov na svete prechádzajú, rovnako ako všetky ostatné, eróziou. Do príchodu ľudí sa posúvali rýchlosťou jeden meter ročne (proti prúdu). Človek však reguláciou toku vo vodných elektrárňach znížil eróziu na súčasných 30 centimetrov ročne. Aj pri tomto znížení však vodopády za 50 tisíc rokov "dôjdu" k Erijskému jazeru, úplne zmiznú a zostane po nich len riečne koryto, píše portál iDnes.cz.
Havajské súostrovie tvorí pás sopiek, ktoré sa vynárajú a znova potápajú. V súčasnosti sa americký štát rozkladá na piatich špičkách vulkánov, ktoré sa však v budúcnosti znova potopia. Loihi, najmladšia sopka z havajského reťazca, sa za štvrť milióna rokov dostane nad hladinu mora a stane sa najnovším ostrovom.
O 50 miliónov rokov sa zrazí Afriky s Európou. Náraz Afriky do Európy vytvoria nové pohoria podobné Himalájach. Oveľa skôr sa uzavrie Gibraltársky prieliv a Stredozemné more vyschne. Pohyb kontinentov je natoľko zaujímavá záležitosť, že sa čoskoro na TechNet môžete tešiť na článok venovaný výhradne ich budúcnosti.
Za 180 miliónov rokov bude deň o hodinu dlhší. Vplyvom pôsobenia Mesiaca sa neustále spomaľuje zemská rotácia a deň sa predlžuje. Ide o veľmi, veľmi zanedbateľné spomaľovanie - za posledných sto rokov sa deň predĺžil o 1,4 milisekundy. Deň sa predĺži o hodinu za dlhých 180 miliónov rokov.
Náraz Afriky do Európy vytvoria nové pohoria podobné Himalájam. Oveľa skôr sa uzavrie Gibraltársky prieliv a Stredozemné more vyschne. Toto všetko treba čakať o 50 miliónov rokov.
O konci sveta sa hovorí takmer každý rok:
