Správa o našej planéte: Človek začína byť nebezpečný sebe samému

BRATISLAVA / Svetový fond na ochranu prírody pod skratkou WWF vydal Správu o stave našej planéty. Robí tak každé dva roky a čerpá z vedeckých zdrojov. Podľa tejto správy ľudstvo už potrebuje ďalšiu planétu, aby uspokojila jeho extrémne nároky. Človek už neohrozuje len prírodu, ale začína byť nebezpečný aj sebe samému. Nie sú to len ostrovy z plastov v moriach, alebo ničivé tropické cyklóny, ale celkom obyčajné zmeny, ktoré si už mnohí z nás všimli - miznú nám napríklad vrabce, lastovičky, motýle, žaby a ďalšie živočíchy.

+4 fotky

Správa o stave planéty 2018

​Tohoročná Správa o stave planéty sa nečíta práve najpríjemnejšie. Na to, aby boli uspokojené nároky ľudstva, už čoskoro budeme potrebovať ďalšiu takúto planétu, akou je naša Zem. "Pri súčasnej spotrebe a využívaní prírodných zdrojov potrebujeme dnes už 1,7 planéty," hovorí Miroslava Plassmann z WWF DCP SLOVAKIA. Ideálne zdravú a prekypujúcu životom, ale neobývanú ľuďmi. Takú sme ale asi našťastie neobjavili. Za polstoročie by zrejme tiež čelila globálnej katastrofe ako tá naša teraz.

"Súčasne je na Zemi len 25 percent súše, ktorá je nedotknutá človekom a pri súčasnom trende do roku 2050 budeme hovoriť už iba o 10 percentách," pokračuje Plassmann. Správa uvádza, že stav populácie živočíchov klesol za posledných 40 rokov na menej ako polovicu. "Sladkovodné ryby sú prvými zo skupiny, ktoré majú klesajúci trend," povedal Milan Janák z WWF DCP SLOVAKIA.

V Dunaji už napríklad nemáme migrujúce jesetery ako napríklad vyzu, prudko ubudlo hadov, žiab a iných obojživelníkov. Spôsobili to regulácie riek, vysúšanie mokradí a stavby priehrad za posledných 60 rokov. Rovnako vo svete prudko ubudlo lesov.  Za 25 rokov ubudla plocha lesov o rozmere Spojených štátov a Kanady. Na Slovensku za 10 rokov zmizlo 7 percent lesov a navyše v posledných rokoch sa začalo s ich masovým výrubom.

"Čo má zas dopad na úbytok živočíchov, hlavne šeliem. Negatívny vplyv aj na tetrova hlucháňa," pokračuje Janák. Lúky už dávno nie sú lúkami s rôznorodými kvetmi, bylinami, motýľmi, alebo iným hmyzom. Pripomínajú skôr ihriská s jedným druhom trávy. "Motýle hynú, pretože sa v jednom termíne kosia lúky," vysvetľuje Janák. 

Mnohí ste už isto postrehli, že sa nám vytrácajú žaby, hady, alebo také vrabce už nepočuť a ani lastovičky. "Na drancovaní planéty sa najviac podieľa poľnohospodárstvo a nadmerné využívanie prírodných zdrojov," vysvetľuje Plassmann. Teda priemyselná výroba. Spolu spôsobili vyhynutie až troch štvrtín rastlín a živočíchov. "WWS vyzýva jednotlivcov i firmy a svetových lídrov, aby sa k tejto situácii postavili čelom. Je dôležité, aby sme zmenili spôsob výroby a spotreby," dodáva Plassmann.