Mladíka zabil deodorant, keď sa pomocou neho chcel dostať pod vplyv

ROTTERDAM / Len 19-ročný mladý muž prišiel o život pri pokuse uviesť sa do stavu zmeneného vnímania, keď vdychoval výpary zo spreju. Ošetrujúci lekár varuje: mladík zďaleka nebol jedinou obeťou takéhoto nebezpečného experimentovania.

Doktor Kelvin Harvey Kramp z oddelenia intenzívnej starostlivosti nemocnice Maasstad v Rotterdame vraví, že podobné prípady sú síce v bežnej populácii zriedkavé, no práve preto môžu lákať ľudí s chuťou experimentovať. Následky nie sú známe a tak ľudia pokúšajú svoj osud.

Podľa portálu CNN mal pacient v minulosti rôzne psychické problémy, bol v centre pre rehabilitáciu po zneužívaní kanabisu a ketamínu a bral antipsychotiká. V júli, počas recidívy, si dal na hlavu uterák a vdychoval výpary z deodorantu, aby sa dostal do zmeneného stavu mysle. 

Začal byť hyperaktívny, poskakoval, no potom sa mu odrazu zastavil prítok krvi, utrpel srdcovú príhodu a skolaboval. Keď sa ho ošetrovateľom centra nepodarilo oživiť, previezli ho sanitkou do nemocnice, kde sa mu pokúsili pomôcť. "Nemal dostatok mozgovej funkcie na udržanie života," povedal Kelvin Kramp. 

Deväť dní po prijatí do nemocnice muž zomrel. Lekári pracujú s troma teóriami o tom, čo spôsobilo zástavu srdca: látky zo spreja mohli vyvolať prílišnú citlivosť srdca, ktorá potom pri akomkoľvek strese, napríklad strachu z prichytenia, mohla vyústiť do srdcovej príhody. Inhalanty tiež oslabujú kontrakcie srdcového svalu. Ďalšia možnosť je, že inhalant spôsobil kŕče koronárnych artérií. 

Hyperaktivita by podla Dr. Krampa mohla znamenať, že pacient prežíval "desivú halucináciu." Zneužívanie podobných látok nie je novým fenoménom a ohrozuje najmä "mladých a zraniteľných" ľudí. 

Podľa štúdií sú vdychovaním látok zo sprejov najviac postihnutí mladí vo veku 15 až 19 rokov. Správa dodáva, že ľudia v rehabilitačných centrách či väzniciach s väčšou pravdepodobnosťou zneužívajú produkty domácej hygieny či kozmetické výrobky. Z toho vyplýva, že v tom prostredí je aj vyššie riziko smrti spojenej so srdcovými príhodami.

Sú to totiž zabezpečené prostredia, kde ľudia nemajú prístup k iným látkam, no rôzne prostriedky na údržbu domácnosti sú po ruke, vysvetľuje Roz Gittins z britskej charitatívnej organizácie Addaction, pracujúcej s drogovo závislými. 

Toxická chemikália bután, často používaná ako pohonná látka v deo sprejoch, má podľa Dr. Krampa podobný účinok ako alkohol: "Zámerom používateľov je zažiť pocit eufórie a straty zábran." Dopady na zdravie sú poškodenie pečene a obličiek, strata sluchu, spomalený osobnostný vývoj a poškodenie mozgu. 

Chemikálie ako bután majú veľmi rýchly a krátko trvajúci účinok, po ktorom ľudia často chcú viac, povedal Gittins. Autori správy dúfajú, že zvýšené povedomie cez vzdelávacie aktivity na školách pomôže znížiť počet podobných úmrtí. "Aby sme zabránili zneužívaniu týchto látok, môžeme sa len snažiť zvýšiť informovanosť o možných dramatických dopadoch vdychovania obsahu sprejov v radoch mladistvých ale aj rodičov a zdravotníckeho personálu," myslí si Kramp.

Podľa správy pri podobných pokusoch len v Spojených štátoch každý rok príde o život až 125 ľudí.

Podľa Stephena Reama, riaditeľa britskej charity Re-solv bolo vlani 64 prípadov úmrtia spojených s použitím podobných výrobkov, plyn bután bol zodpovedný za minimálne tretinu z nich.

"Odhadujeme, že ročne v Spojenom kráľovstve zomrie pri vdychovaní sprejov okolo 5 ľudí," povedal Ream. "Zneužívanie sprejov a riedidiel je vážnejším problémom najmä v severnej časti krajiny, v Škótsku a na severovýchode Anglicka."

Britská organizácia poskytujúca poradenstvo v drogovej problematike Talk to Frank tvrdí, že v rokoch 2000 až 2008 na následky používania lepidiel, plynov a aerosolov zomrelo viac detí vo veku 10 až 15 rokov ako na následky používania nelegálnych drog.

S drogami - či už legálnymi alebo nelegálnymi - experimentuje mnoho mladistvých a maloletých:

​