Krajiny EÚ dostali deklaráciu o budúcnosti po brexite

BRUSEL / Členské štáty Európskej únie dostali od predsedu Európskej rady Donalda Tuska návrh politickej deklarácie o vzťahoch medzi EÚ a Britániou po jej odchode zo spoločenstva. Tusk to oznámil na twitteri s tým, že na texte sa na pracovnej úrovni zhodli vyjednávacie tímy oboch strán. V zásade na dokumente podľa neho panuje zhoda aj na politickej úrovni, musia ho ale v nedeľu na samite ešte potvrdiť šéfovia štátov a vlád.

Deklarácia nie je právne záväzná. Na 26 stranách definuje, čo by obe strany chceli dohodnúť do budúcna ohľadne svojej spolupráce v mnohých oblastiach, vrátane kľúčového hospodárstva. 

Cieľom má byť vznik zóny voľného obchodu s úzkou colnou a regulačnou spoluprácou a pravidlami, ktoré zaistia podmienky a spravodlivú hospodársku súťaž. V nedeľu na samite majú šéfovia štátov a vlád 27 krajín Únie túto deklaráciu schváliť spoločne s vyjadrením svojej politickej podpory podrobnej zmluve o

Británia z EÚ odíde 29. marca 2019 práve podľa pravidiel tejto zmluvy, pokiaľ sa jej text podarí presadiť premiérke Therese May v britskom parlamente. V zmluve je definované taktiež prechodné obdobie, v dobe jeho trvania by mali byť na základe politickej deklarácie dohodnuté zmluvy o hospodárskej ši bezpečnostnej spolupráci. Prechodné obdobie by malo trvať do konca roku 2020. Pokiaľ sa na tom strany zhodnú, bude možné ho jednorázovo o rok či dva predĺžiť. 

Prelom v rokovaniach o dokumente nastal po stredajšej podvečernej schôdzke britskej premiérky Theresy May s šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom. Práve Juncker vo štvrtok ráno odovzdal deklaráciu Tuskovi po tom, čo s jej znením súhlasila Európska únia na mimoriadnom rokovaní. Text následne dostali aj veľvyslanci 27 krajín ÚNie, ktorí o brexite diskutujú. 

Text politickej deklarácie ale nerieši španielske námietky ohľadne budúcnosti Gibraltaru, ktorý si nárokuje Británia aj Španielsko. Španielsky premiér Pedro Sanchéz pritom hrozí, že v nedeľu odmietne brexitovú zmluvu podporiť, ak sa nezohľadnia požiadavky Madridu. Podľa hovorcu Európskej komisie Margaritise Schinase vyzval Juncker, ktorý so Sanchézom hovoril telefonicky v utorok, britskú premiérku Theresu May, aby s ním taktiež komunikovala. "Lopta je teraz na strane členských krajín," dodal hovorca a potvrdil, že Gibraltar a taktiež otázka rybolovu sú naďalej otvorené. 

Hospodárske partnerstvo

V politickej deklarácii obe strany napríklad uvedú, že majú záujem na ambicióznom, širokom a vyváženom hospodárskom partnerstve pri zachovaní integrity únijného jednotného trhu. Británia by mala v "relevantných oblastiach" zblížiť svoje regulácie s tými európskymi, aby boli prekážky pre pohyb tovaru čo najmenšie. 

Základom pre spoločný colný priestor pre pohyb tovaru bez cla a poplatkov by pritom malo byť riešenie obsiahnuté v rozvodovej zmluve v rámci riešenia poistky pre zachovanie hladkého colného režimu na hranici medzi Írskom a britským Severným Írskom. 

Podobne ako v zmluve je taktiež riešený mechanizmus urovnania budúcich sporov pomocou arbitráže. Otázky súvisiace s únijným právom tak bude vysvetľovať Súdny dvor EÚ. 

Deklarácia ďalej rieši napríklad prístup na trh so službami, problematiku investícií a finančných služieb, digitálnu oblasť či napríklad otázky vlastníctva alebo verejných zákaziek. Venuje sa aj rybolovu, čo bola oblasť, ktorú na poslednú chvíľu v rokovaniach blokuje svojimi požiadavkami Francúzsko. 

Bezvízový styk

Ohľadne voľného pobytu osôb by mal platiť pre krátkodobé cesty bezvízový styk, základom by mala byť reciprocita. Teda rovnaký prístup oboch strán. Zvláštny oddiel je v deklarácii venovaný otázkam dopravy, ako leteckej tak aj cestnej, železničnej a námornej. 

Dokument sa zaoberá taktiež energetikou, spoluprácou pri mierovom využití jadra či obchodovaním s emisnými povolenkami. Obestrany majú záujem na úzkom partnerstve na medzinárodných fórach, vrátane riešenia otázok ako je ochrana klímy, finančná stabilita, ochrana zdravia či boj proti protekcioniznu v medzinárodnom obchode. 

Samostatnú kapitolu v deklarácii sa bude týkať bezpečnostného partnerstva, napríklad úzkej spolupráce pri presadzovaní práva a potierania kriminality, hladké výmeny dát aj spravodajských informácií a kooperácia pri odhaľovaní prania špinavých peňazí a teroristických aktivít. 

Aby fungovala úzka spolupráca EÚ a Británie na medzinárodnom poli, vrátane vnútra OSN a NATO, obe strany by si priali vznik pravidelných konzultácií a dialógu o kľúčových otázkach. Nie je napríklad vylúčená účasť britského ministra na neformálnych schôdzkach ministrov zahraničných vecí EÚ. Obe strany chcú úzko koordinovať uvaľovanie sankcií a spolupracovať pri civilných a vojenských miestach. 

​