Ľudstvu hrozí koniec sveta. Brazílsky dažďový prales padne pod vládou prezidenta

BRAZÍLIA / Brazília za posledný rok vyťažila takmer 8 tisíc štvorcových kilometrov lesa, čím sa aktuálny rok stal najničivejším pre dažďové pralesy za posledné desaťročie. Podľa miestnych ekológov sa však treba pripraviť na ešte horšie časy.

Zlé časy vraj nastanú po tom, ako 1. januára do svojej funkcie nastúpi novozvolený prezident Jair Bolsonaro, ktorý sa otvorene pasuje do polohy nepriateľa ochrany životného prostredia a významnými sponzormi jeho kampane boli najväčšie ťažiarske spoločnosti. "Situácia je znepokojivá. Je to zlé, ale bude ešte horšie,“ hovorí pre britský denník The Guardian Marcio Astrini z brazílskej pobočky Greenpeace.

Obrovský nárast ťažby 

Podľa najnovšej štatistiky, ktorú na základe monitoringu satelitných snímok vypracovalo a tento týždeň zverejnilo brazílske ministerstvo životného prostredia, medzi augustom 2017 a júlom 2018 zmizlo v Brazílii 7 900 štvorcových kilometrov lesa, čo je 14-percentný nárast oproti predošlému roku. Ide zároveň o najväčší úbytok zalesnenej plochy od roku 2008.

Hoci najväčším ohrozením pre životné prostredie je aktuálne Bolsonaro, pre spravodlivosť treba podľa Guardianu dodať, že postupné upúšťanie od ochrany brazílskych pralesov naštartovala už v roku 2013 vtedajšia prezidentka Dilma Rousseffová a v tomto trende pokračoval aj jej nástupca Michel Temer.

Prečítajte si tiež

Amazonský dažďový prales prišiel o ochranu. Vláda v ňom povolila ťažbu

Ničivé plány Bolsonara 

Ich antiekologické opatrenia však nemusia znamenať ešte nič oproti tomu, čo pre krajinu a pre planétu chystá novozvolený prezident Bolsonaro. Ten už okrem iného dopredu avizoval, že chce povoliť ťažbu dreva aj na doteraz prísne chránených územiach obývaných pôvodnými obyvateľmi.

Bolsonaro sa často o mimovládnych organizáciách bojujúcich za životné prostredie a o ekologických inštitúciách vyjadruje ako o „pokutovom priemysle“, ktorý podľa neho škodí brazílskym ťažiarskym spoločnostiam pomocou zbytočných obmedzení a pokút.

Bolsonaro zaujal okrem iného aj tým, že plánuje ministerstvo životného prostredia degradovať na jeden z odborov pod ministerstvom poľnohospodárstva.

Marxistické spiknutie

Žiadnymi fanúšikmi životného prostredia nie sú ani politici, ktorých si Bolsonaro vybral za najbližších spolupracovníkov. Jeho budúci minister zahraničných vecí Ernesto Araújo napríklad nedávno vyhlásil, že globálne otepľovanie neexistuje a reči o ňom sú len „marxistickým spiknutím“.

Bolsonarov budúci viceprezident Hamilton Mouro zas v rozhovore pre piatkové vydanie denníka Folha de S.Paulo vyhlásil, že „ochrana životného prostredia je používaná ako nástroj na ochranu dominancie veľkých ekonomík“.

Na výrub lesov sa ale sťažujú aj turisti na Slovensku. Zodpovední hovoria o napadnutých stromoch lykožrútmi, ľuďom sa to ale nezdá. Pozrite si archívnu reportáž: 

​