Kto sú utečenci a v akých podmienkach žijú - porozpráva vojnový fotograf

BRATISLAVA / Hovoria o nich politici – hovorí sa o nich aj v prezidentskej kampani avšak ich reálnu situáciu pozná málokto. Utečenci zo Sýrie. S dokumentaristom Jánom Husárom vás zavedieme do veľkého utečeneckého tábora – lenže tento nebude nikde v Európe – ale v Libanone.

Ján Husár navštívil utečenecký tábor nielen ako fotograf, ale aj ako koordinátor slovenskej pomoci. "Sú to dve oblasti, jeden z táborov je priamo v Bejrúte," vraví Ján Husár. "To je nezvyčajné, že priamo v hlavnom meste je časť mesta vyhradená ako utečenecký tábor. Je to zhruba kilometer štvorcový, kde je 30 tisíc ľudí. Najviac to pripomína asi Gazu. Iné takéto miesto na svete nie je. Väčšina táborov je mimo hlavných miest, sú napríklad v púšti. Druhé miesto je na sýrskej hranici, v oblasti Akar, tam chodia utečenci dlhodobo, ešte pred tým, ako vypukla vojna, vtedy tam chodili ako ekonomickí migranti na sezónnu prácu." 

Často máme predstavu, že všetci sýrski utečenci sa snažia dostať do Európy. Títo ale zostávajú v Libanone, prečo?

"Chodia na sezónnu prácu do Libanonu, najmä na zber olív. To sa deje desiatky rokov, čiže ich prarodičia tam chodili. V Libanone sa dohovoria arabsky a majú to blízko. Určite tam je jednoduchšie sa dostať ako cez Turecko do Európy," vysvetľuje Ján Husár.

Prvotná príčina pobytu Sýrčanov v táboroch je ale samozrejme vojna v ich domovine. O Libanone sa kedysi vravelo, že je to akési Švajčiarsko regiónu, platí to ale aj dnes?

"Krajina je bohatá. Prešla istým vývojom, boli tam aj nepokoje, kresťansko-moslimské. Čo sa týka utečeneckého tábora v Bejrúte, ktorý sa volá Šatila, tá situácia dopadla tak zle, že momentálne tam vládne bezprávie. Libanonská armáda ani polícia tam nemôže vstupovať. Sú tam rôzne skupiny - palestínski utečenci, sýrski utečenci, utečenci zo Saudskej Arábie. Tie komunity si zabezpečujú svoju časť toho mesta, majú vlastné bezpečnostné zložky. Je to taká utečenecká samospráva." 

Kto zo Slovenska pomáha v týchto táboroch a ako vyzerá ich práca?

"Zo Slovenska pomáha organizácia Človek v ohrození, sústredí sa na rozvojové programy detí. Najväčší problém detí v utečeneckých táboroch je ten, že nevedia po francúzsky a francúzština je oficiálny jazyk v Libanone. Keď majú potom v škole rozdiel dva roky, ktoré vynechali, nemôžu byť zapojené do tých škôl. Tento slovenský humanitárny program jednak pomáha deťom učiť sa francúzštinu ako aj dobiehať to zameškané štúdium."

Pritom zhruba každý druhý utečenec v Libanone je maloletý. Fotograf Ján Husár sa len nedávno stal otcom. To malo vplyv aj na to, ako vníma svoju prácu. "Troška tam vidím rozdiel. V minulosti som robil veľa s deťmi, aj nejaké humanitárne programy v Afrike, takže vždy som sa nejakým spôsobom okolo detí motal. Teraz som na to ale ďaleko citlivejší a príde mi, že deti sú naozaj tá budúcnosť, ktorej treba pomáhať aj tou humanitárnou pomocou, lebo im dokážeme zmeniť život," hovorí Ján Husár. 

Libanon je čiastočne moslimská a čiastočne kresťanská krajina. 

"Kresťanov ubúda, moslimské rodiny majú zväčša viac detí. Kresťania sú väčšinou z bohatších, vzdelanejších rodín, takže mávajú podobne ako Európania bežne 2 deti, kým moslimské rodiny majú často veľa detí. Nedá sa ale hovoriť o konflikte. Pár desiatok rokov dozadu sa kresťania a moslimovia v Libanone vraždili. Obe strany páchali strašné zločiny. Nejakým spôsobom sa cez to presunuli. Sýrskych utečencov ale stále vnímajú ako nejaký problém dokonca aj moslimskí Libanonci. Je to dosť podobné tomu, aký pohľad majú na utečencov vo viacerých európskych krajinách. Aj oni chcú, aby sa vrátili domov. Tam vznikol taký problém, že Asadova vláda v Sýrii schválila nový zákon, že každý muž do 40 rokov musí narukovať, aby nahradili straty utrpené vo vojne."

Ak je v rodine muž do 40 rokov, nechce sa vrátiť, lebo by musel narukovať. 

"Najväčší problém je, že utečenci to vnímajú tak, že medzinárodné organizácie im dávajú zadarmo peniaze, oni vlastne nič nerobia, iba tam niekde sú. Skutočný stav je taký, že v Bejrúte, v tej Šatile jeden byt, podnájom, stojí povedzme 600 dolárov, v dvoch izbách býva povedzme 12 ľudí. Bývajú v bytovkách, bol som aj v 14-poschodovej bytovke bez výťahu, to je naozaj celkom zaujímavé chodiť hore-dole tade.Tá dlhodobá pomoc pre utečencov je skôr taká, že deti do škôl, ale priamu pomoc v podobe peňazí už nedostávajú, musia pracovať," dodáva Ján Husár.

Za bezpečie a zdravie sýrskych detí sa modli aj pápež František:

​