Séria nešťastných udalostí spôsobila pád lietadla. Piloti bojovali do poslednej chvíle
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
NAIROBI / Podľa tvrdení etiópskej ministerky a miestneho národného dopravcu, ktorý lietadlo prevádzkoval, situáciu riešili bezchybne piloti Boeingu 737-8 MAX letu ET-302 správne a spravili pre záchranu všetko, čo mohli. Predbežná správa z vyšetrovania ale ukazuje niečo iné, aj napriek tomu, že piloti vynaložili všetko úsilie na záchranu.
Piloti havarovaného Boeingu 737-8 MAX spoločnosti Ethiopian Airlines, na palube ktorého zahynulo 157 ľudí, podľa etiópskych úradov postupovali podľa predpísaných pokynov. Predbežná správa z vyšetrovania toto tvrdenie ale úplne nepotvrdzuje a navyše v nej stále chýbajú niektoré kľúčové informácie, ktoré by príčiny havárie určili jednoznačne. Interpretáciu výsledkov etiópskych vyšetrovateľov predniesla na štvrtkovej tlačovej konferencii etiópska ministerka dopravy Dagmawit Mogesová.
Ethiopian Airlines vo vyhlásení uviedli, že sú "veľmi pyšné na vysoko profesionálnej postup" svojich pilotov. Zároveň vyjadrili ľútosť nad tým, že sa im nepodarilo dostať stroj pod kontrolu. K vyšetrovania je samozrejme prizvaný aj výrobca, čiže spoločnosť Boeing, ktorá uviedla, že si predbežnú správu preštuduje.Havarované etiópske lietadlo sa dostalo do situácie, kedy jeho predná časť bola opakovane tlačená k zemi, uviedla vo štvrtok ministerka. Toto tvrdenie doterajšie poznatky z vyšetrovania potvrdzujú. Čo ale nie je zrejmé, je dôvod, prečo sa tak dialo.
Podľa ministerky Mogesové "posádka vykonávala opakovane postup predpísaný výrobcom (stroja), ale nebola schopná dostať lietadlo pod kontrolu." Toto tvrdenie, ale oporu v správe z vyšetrovania nemá. Letové snímače ukazujú, že piloti nepostupovali úplne správne, zároveň ale nemožno ani konštatovať, že by sa o vyriešenie situácie nesnažili a postup nepoznali.
Letecká tragédia v Afrike. Na palube lietadla bolo 158 ľudí, medzi nimi aj 4 Slováci
Informácie z čiernych skriniek
Ihneď po štarte sa ľavý snímač uhlu nábehu lietadla prestavil do polohy 74,5 stupňa, čo je hodnota asi o 60 stupňov odlišná od správneho. Táto porucha lietadla Boeing 737-8 MAX letu ET-302 spustila podľa idnes.cz sériu falošných indikácií letových parametrov. Chybne bola indikovaná rýchlosť, tlaková výška aj údaje letového povelového systému. Tým sa spustil takzvaný "stick shaker", čo je varovanie pred kritickým uhlom nábehu pomocou vibračného zariadenia na stĺpiku riadenia. Systém MCAS, ktorý je najčastejšie spomínaný ako samotná príčina havárie, nebol v tento okamih aktívny, lebo lietadlo malo vysunuté vztlakové klapky do polohy 5. Posádka mala pri problémoch následne previesť nasledujúci postup - vypnúť autopilota a automat ťahu, vypnúť letový povelový systém a nastaviť fixné letové parametre.
Sled systémových chýb a nesprávnych rozhodnutí mohol spôsobiť pád lietadla
Tento postup posádka preukázateľne nevykonala. Namiesto toho sa kapitán opakovane snažil zapnúť autopilot. V poslednom prípade sa mu to podarilo a navyše zasunul vztlakové klapky. Po 33 sekundách sa autopilot samovoľne odpojil. V ten okamih už boli vztlakové klapky zasunuté. Obe tieto podmienky musia byť splnené, aby MCAS mohol fungovať. Ľavý snímač uhlu nábehu stále ukazoval nezmyselnú hodnotu. Systém MCAS preto vykonal prvý pretrimovania na ťažký predok. Lietadlo sa teda neprirodzene otočilo a hľadelo predkom k zemi. Posádka vykonala krátku korekciu ručným elektrickým trimom či preniesla váhu dozadu. Podobné situácie sú u tohto typu lietadla úplne bežné, hoci v menšej miere. Uvedené pochybenie ale nemalo bezprostredný vplyv na sled ďalších udalostí.
Následne systém MCAS znova pretrimoval lietadlo. Pilot sa opäť pokúsil o korekciu použitím ručného elektrického trimu počas dlhšej doby, ale nie dostatočne. To spustilo krátkodobé varovanie pred klesaním vo fáze po vzlete. Posádke sa ale podarilo lietadlo previesť späť do mierneho stúpania a uvedomili si chybu, pričom s odporúčaním výrobcu odpojili elektrický trim. Postupy však boli dodržané len sčasti, keďže pred jeho vypnutím mali nastaviť stabilizátor do správnej polohy a spínače nechať vypnuté do konca letu. Posádka ale vykonala vypnutie v okamihu, keď lietadlo nebolo správne vyvážené. Tento postup vyžadoval od pilota nielen pomerne dosť fyzickej sily, ale odčerpával aj jeho pozornosť. Pri povolení sily potrebnej na pritiahnutie výškového kormidla by lietadlo opäť prešlo do klesania. V ten istý okamih bol stabilizátor odpojený od elektrických motorov, nešiel teda použiť ani ručný elektrický trim, ale na druhú stranu nebol spustený ani systém MCAS a nemal teda nad stabilizátorom žiadnu kontrolu.
Lietadlo letel následne asi dve minúty relatívne stabilizovane v miernom stúpaní, stále rastúcou rýchlosťou a s nesprávnymi údajmi letových prístrojov. Kapitán požiadal druhého pilota, aby sa pokúsil trimovať ručne pomocou veľkého kolesa od ovládania stabilizátora. Tento ručný trim sa používa spravidla len v núdzových situáciách. Sila potrebná na jeho ovládanie sa proporcionálne mení s aerodynamickým zaťažením stabilizátora. To znamená, že čím viac je nastavený mimo správnu polohu a čím rýchlejšie lietadlo letí, tým väčšia je sila potrebná pre jeho prestavenie. Jeho ovládanie môže vyžadovať aj silu dvoch ľudí. Podľa príručky by teda bolo vhodné znížiť rýchlosť. V danej situácii ale bolo zjavne nad možnosti posádky s ním pohnúť, ovládanie sa javilo zaseknuté. Či skutočne bolo a naozaj s ním za daných okolností nešlo pohnúť, to bude ďalším predmetom vyšetrovania.
Po neúspešnom pokuse o ručné prestavenie stabilizátora sa posádka rozhodla opäť spínač elektrického trimu pripojiť, a tým nastaviť stabilizátor do správnej polohy. Elektrický ručný trim zjavne zafungoval a stabilizátor sa nepatrne pohol správnym smerom k zdvihu. Vzápätí ale opäť zareagoval systém MCAS, ktorý opätovne vrátil stabilizátor do polohy, na čo už ďalej nebola posádka schopná reagovať riadením. Došlo teda k prudkému zníženiu pozdĺžneho sklonu, až k 40 stupňom, prudkému zvýšeniu rýchlosti a nárazu do zeme.
Situácia teda smeruje k typickému prípadu, nazývanému Swiss Cheese. Ak dôjde k sérii chýb v celom procese, počnúc prvotným návrhom lietadla cez certifikáciu, výcvik až po posledné zapnutie spínača tak, že sa chyby postavia za seba do radu rovnako, ako za sebou idúce diery v jednotlivých plátkoch švajčiarskeho syra, dôjde ku katastrofe.