Vedci urobili významný výskum. Takto reaguje telo na vesmír

WASHINGTON / Organizmus amerického astronauta Scotta Kellyho sa za jeho 340 denného pobytu vo vesmíre v mnohých smeroch zmenil, ale po návrate sa až na výnimky vrátil do normálu. Vyplýva to zo štúdie amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ktorá porovnávala životné funkcie Scotta Kellyho a jeho dvojčaťa Marka. Výskum sa uskutočnil v rámci príprav ľudí na dlhodobé vesmírne cesty, napríklad na Mars, ktorý môže trvať dva až tri roky a s ktorým NASA počíta okolo roku 2033.

Scott Kelly pobýval na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) v období 2015 a 2016, zatiaľ čo Mark, ktorý býval tiež astronautom, zostal na Zemi. Biometrické údaje bratov Kellyovcov dokumentovalo 84 odborníkov z 12 univerzít. Zaujímali sa o zmeny na bunkovej úrovni, fyziologický stav i poznávacie funkcie. Štúdia, ktorá vyšla v odbornom časopise Science, je označovaná za "najúplnejší prehľad reakcie ľudského organizmu na vesmírny let".

Andy Feinberg z univerzity Johnsa Hopkinsa, ktorý sa na výskume zúčastnil, povedal, že keďže sú bratia Kellyoví dvojčatá "majú v podstate zhodný genetický kód", takže všetky zmeny zdokumentované za Scottovej cesty možno pripísať pobytu vesmíru.

Stav bratov sa zisťoval pred, počas neho a po lete. Na Zem boli z ISS dopravené prostredníctvom zásobovacích rakiet vzorky Scottovej krvi, moču a stolice. V tom istom rytme bol sledovaný Mark. Scott Kelly sa po návrate sťažoval na únavu podobnú ako pri chrípke. Do šiestich mesiacov ale väčšina ťažkostí ustúpila.

Medzi meranými údajmi bola hrúbka krčnej tepny, ktorej zosilnenie môže byť príznakom kardiovaskulárnej choroby alebo rizika mozgovej mŕtvice. "Naším hlavným objavom je, že Scottová tepna za letu zosilnela a zostala v tomto stave po celú misiu," povedal Stuart Lee z NASA. U Marka nič podobné vedci nezaznamenali. Scott na ISS stratil sedem percent telesnej hmotnosti, zatiaľ čo Markova sa za to isté obdobie zvýšila o štyri percentá.

Kognitívne testy boli vykonané pred, počas a po Scottovom pobyte a u Scotta bolo zaznamenané zníženie poznávacích schopností. Ďalej tiež zmena črevných mikróbov, poškodenie DNA a predĺženie telomér, teda koncových častí chromozómov. Po návrate na Zem ale vedci u Scotta konštatovali urýchlené skracovanie aj úbytok telomér, čo môže byť úkazom negatívneho dôsledku vesmírneho pobytu na zdravie buniek. Teloméry sa u ľudí skracujú s vekom a sú znakom starnutia.

Vedcov zaujímalo tiež zmeny na úrovni génov - väčšina, ale nie všetky sa po Scottovom návrate vrátili do normálneho stavu. Tie, ktoré sa na normálnu úroveň nedostali, sa viažu k imunitnému systému. Odborníci sa domnievajú, že príčinou môže byť napríklad vesmírne žiarenie a pobyt v stave beztiaže. ISS obieha na dráhe, ktorá sa nachádza pod radiačnými pásmi, ktoré sú v okolí Zeme. Steven Platts z NASA vysvetlil, že na ISS ide teda o vystavenie oveľa menšej dávke radiácie, než tomu bude pri lete na Mars.

Zistilo sa tiež, že Scottov imunitný systém reagoval vo vesmíre správne a pri aplikácii vakcíny proti chrípke jeho telo pracovalo rovnako, ako by tomu bolo na Zemi. NASA považuje imunitný systém astronautov za zásadný ukazovateľ pre výber ľudí na dlhodobé vesmírne pobyty.

Odborníci majú v pláne urobiť ďalší ročný výskum, ktorý bude vychádzať z toho vykonaného na Kellyových. "Posaďte ma do kabíny, som pripravený," zažartoval na to päťdesiatročný Scott Kelly.