Úrady obmedzia návštevné hodiny jednej z najvýznamnejších pamiatok Južnej Ameriky. Množstvo turistov ju ničí

LIMA / Peruánske úrady obmedzia návštevné hodiny v jednej z najvyhľadávanejšie pamiatok Južnej Ameriky - v niekdajšom meste Inkov Machu Picchu. Dôvodom je zachovať pre ďalšie generácie komplex terás a chrámov čo najmenej opotrebovaný masovými návštevami turistov, denne ho totiž navštívi v priemere okolo 4000 ľudí. Vlani ich prišlo v sezóne rekordných 6000 denne, uviedla peruánska tlačová agentúra Andina.

Od stredy obmedzia miestne úrady vstup do troch najnavštevovanejších častí Machu Picchu (Chrámu Slnka, Chrám Kondora a rituálneho miesto Intihuatana) na tri hodiny denne. Dva týždne budú testovať vstup do týchto miest po tri hodiny v rôznych častiach dňa, aby zistili, ktorú dobu potom pre vstup do nich stanoviť od júna."Je tam evidentné opotrebovaniu schodov a poschodí a najzraniteľnejší sú tri miesta (Intihuatana a chrámy Slnka a Kondora)," vysvetlil miestnym médiám dôvod nového opatrenia správca Machu Picchu José Bastante.

+4 fotky

Machu Picchu

​

Machu Picchu leží asi 100 kilometrov od niekdajšieho hlavného mesta ríše Inkov Cuzka v nadmorskej výške asi 2400 metrov nad kaňonom rieky Urubamba. Mesto, vystavané z presne opracovaných kvádrov bez spojiva, pozerajúc z horského sedla na zelené vrcholky peruánskych Ánd, nechal postaviť v polovici 15. storočia panovník Pachacútec Yupanqui.

Španieli, ktorí ríšu Inkov dobyli v prvej polovici 16. storočia, Machu Picchu neobjavili. Našiel ho až v roku 1911 Američan Hiram Bingham. Dodnes sa experti nezhodujú v tom, kedy a prečo bolo toto mesto svojimi obyvateľmi opustené. Podľa niektorých teórií nešlo ani o klasické mesto, ale o akési poľnohospodárske testovacie stanice ríše. Množstvo plodín, ktoré sa tam dalo pestovať, by totiž vtedy asi tisícové mesto neuživilo. Terasovité políčka ale poskytovali odlišnú mikroklímu pre rôzne plodiny.

Ríša Inkov bola začiatkom 16. storočia so svojimi dvoma miliónmi kilometrov štvorcových najväčším štátnym útvarom predkolumbovskej Ameriky, siahala od juhu dnešnej Kolumbie cez Ekvádor, Peru a Bolívii až do strednej časti Čile a na sever Argentíny. Obývalo ju odhadom až 15 miliónov ľudí rôzneho etnického pôvodu, ktoré si dynastie Inkov počas svojej vlády od začiatku 13. storočia podrobili (Inka bol kráľovský titul).

Ríša Inkov bola tiež najlepšie centralizovaným štátom predkolumbovskej Ameriky, hoci nepoužívala písmo. Mala dokonalý systém ciest, a pritom Inkovia nepoznali koleso ani koňa. Ich stavby dodnes udivujú dômyselnosťou. Ako prví na svete pestovali Inkovia zemiaky (asi 1000 druhov), poznali meď a vyrábali bronz, ale nemali peniaze, ani nevykonávali nijaký obchod.

Vlaky, ktoré smerujú k vstupnej bráne Machu Picchu v Andách, sa pre protest domácich zrazili:

​