ROZHOVOR: Horolezec Demján vyšiel ako prvý Slovák na Everest. Porovnáva ho vtedy a dnes

BRATISLAVA / Nielen horolezci na celom svete si v stredu pripomínajú svoj azda najväčší míľnik. Presne 29. mája pred 66 rokmi totiž prvý človek dokázateľne vystúpil na najvyššiu horu sveta.

Dnes sa pod vrcholom tvoria niekoľkokilometrové zápchy. Situácia, ktorú Novozélanďan Edmund Hillary a jeho nepálsky šerpa Tenzing Norgay vtedy nezažili.  
Podobné spomienky na výstup má aj prvý Slovák, Zoltán Demján, ktorý spolu s Jozefom Psotkom v októbri 1984 vystúpil na vrchol najvyššej hory sveta. "Sme boli na Evereste sami. Nikto iný. Boli sme traja, ktorí sa pohybovali na celom Evereste. Takže to je naozaj absolútne neporovnateľné, čo sa týka podmienok. My sme zhodou okolností chytili veľmi zlé počasie pri zostupe, v takých podmienkach bol zázrak, že sme aspoň dvaja z tých troch zostúpili," opisuje horolezec. 

Už vtedy si hora vedela za výstup vypýtať tú najkrutejšiu daň. Lenže dnes už o Evereste môžeme hovoriť ako o turistickej atrakcii. Aktuálne zábery ukazujú, že pod vrcholom sa vytvára súvislý niekoľko stometrový rad ľudí, ktorí aj vyše 10 hodín čakajú, kým sa dostanú na vrchol.

SITA

​"Tesne pod vrcholom je tzv. Hillaryho výšvih. To je asi 5 metrov vysoký, skoro kolmý výšvih taký skalný, kde samozrejme visia nejaké fixné laná, po ktorých tí horolezci sa vyšplhajú hore, ale tam nemôže byť viac ako jeden človek práve v tom úzkom mieste, takže jedni sa tlačia hore, druhí už zostupujú dole a to tam spôsobuje takýto štupeľ," vysvetlil Demján. 

Spomedzi osemtisícoviek má Everest zaznamenaných jednoznačne najviac výstupov. Približne 5 000. Dnes už horu lemujú mŕtve telá a množstvo odpadu. Uvádza sa celkovo 10 ton. V časoch, keď tam bola prvá Slovenská výprava, sa musela zložiť záloha 2 000 dolárov pre prípad, že by po sebe odpadky neupratala.

Hora vzala život 300 ľuďom

Riedky vzduch, únava, nedostatok tekutín, omrzliny, nechuť do jedla a množstvo ďalších negatívnych vplyvov na organizmus. To všetko by mal podľa Zoltána Demjána zvážiť každý, kto k Everestu ide. "To nie je len o tom, že mám kondičku, ale musím byť perfektne aklimatizovaný a hlavne je to obrovská psychická záťaž. Piť tekutiny, keď vystupujem, omrzliny, proste množstvo vecí, ktoré si my tu dole ani nevieme predstaviť," vymenováva horolezec. Najvyššia hora teda nie je pre každého. Potvrdzujú to aj štatistiky. Na Evereste už zahynulo asi 300 ľudí. Len v máji tohto roku už celkovo 19.

V roku 1988 dokonca pri zostupe vo víchrici zahynuli hneď štyria Slováci. Celkovo sa na Evereste nachádza asi 250 mŕtvych tiel. Mnohé z nich vidia, či dokonca prekračujú tí, čo idú na vrchol. Jedno z nich, presnejšie zelené topánky zosnulého horolezca z Indie, roky slúžili ako orientačný bod. Nepríjemný pohľad mnohým túto expedíciu sťažuje.

"Musíte byť pripravení na to, že uvidíte mŕtve telá, že sa môže niečo stať vám alebo otcovi, alebo komukoľvek, s kým leziete. Mojou prvou motiváciou je moja mama a môj brat. Takže musím ísť hore a potom sa dostať bezpečne dole, pretože oni na mňa čakajú," vysvetlila 17-ročná horolezkyňa Mrika Nikqa. Za každou obeťou najvyššej hory sveta je ľudský silný príbeh. Dvadsaťštyriročný Izraelčan Nadav Ben Yehuda je mnohými považovaný za hrdinu, keď zachránil život zomierajúcemu horolezcovi tým, že obetoval svoj výstup tesne pod vrcholom, a jeho telo zniesol do bezpečia. Prišiel pri tom o prsty na pravej ruke.

Výstup bez obmedzení povoleniek

Dnes takéto správanie na Evereste podľa Zoltána Demjána nie je bežné. "Mnohé výpravy idú dnes na vlastnú päsť, ale v našich časoch rozdeliť sa, bolo vtedy skôr krízová situácia," vysvetlil. Ešte dodáme aktuálnu informáciu, že nepálska vláda podľa BBC zatiaľ neplánuje obmedzovanie povoleniek na výstup v súvislosti s aktuálnym počtom obetí a zápchami pod vrcholom. Na tento rok ich úrady z nepálskej aj čínskej strany vydali okolo 500.

Prečítajte si tiež

Mount Everest si vzal ďalší život. Za 10 dní zomrelo už 11 ľudí

Prvá časť rozhovoru s horolezcom Demjánom: 

​Druhá časť rozhovoru s horolezcom Demjánom: 

​