Dvaja Američania a Francúzka výrazne pomáhajú riešiť problém chudoby. Dostali Nobelovú cenu za ekonómiu

ŠTOKHOLM / Chudoba je stále veľkým problémom vo svete, preto sa netreba čudovať, že tohtoročnú Nobelovu cenu za ekonómiu dostala trojica, ktorá sa zaslúžila o to, aby sa mali chudobní ľudia reálne dobre. Slovensko našťastie priamo medzi chudobou ohrozené krajiny nepatrí, ale aj u nás je stále veľa ľudí, ktorí musia často rozmýšľať, čo do úst.

Trojica ekonómov, dvaja Američania a Francúzka, pomohli s problémom, ktorý napriek našej vyspelosti stále trápi mnohých. "Svetová chudoba ostáva veľkým problémom. Tohtoročný víťazi určujú cesty, ako túto chudobu redukovať," vraví člen výboru Nobelovej ceny Jakob Svensson. 

Ich metóda spočíva v rozdelení problémov na menšie a ľahšie zvládnuteľné otázky. Tam patrí napríklad hľadanie ciest na vzdelávanie, alebo zdravie detí.  Ester Duflo je v poradí len druhou ženou, čo takúto cenu dostala. Francúzka má pre svet aj dobré správy. "Osud chudobných sa v posledných troch rokoch výrazne zlepšil. Ľudia sú zvyčajne presvedčení, že napríklad chudoba neustále rastie," povedala Ester. 

Laureáti získali aj finančnú odmenu 9 miliónov švédskych korún, čo je približne 832 tisíc eur. "Dostať cenu je skvele. Viete, stále sme v oblasti dobrovoľníckej ekonomiky. Toto nám umožní ľahší prístup do rôznych inštitúcií a otvorí mnohé dvere," povedal ocenený laureát Abhijit Banerjee. 

Z nobelovky sa tešia aj v rodnej Kalkate Banerjeeho, ktorí je inak s Ester Duflo nielen kolega na Univerzite v Cambridge, ale sú aj manželia.

Slovensko našťastie nemusí riešiť problémy subsaharskej Afriky, či indického vidieka, ale aj na Slovensku máme skupiny ľudí, čo bojujú s chudobou. "Až 15 percent domácností si nemôže dovoliť každý druhý deň riadny obed. Pričom viac sa tento problém týka domácností, kde žijú starší ľudia a väčšinou osamote, alebo aj domácností, kde žije jeden dospelý a jedno dieťa," vysvetľuje analytička Eva Sadovská. 

Paradoxne pritom v priemere Slovák denne vyhodí jedno hlavné jedlo bez toho, aby sa ho čo i len dotkol. "Priemerný Slovák vyprodukuje ročne asi 111 kilogramov potravinového odpadu, pričom to je denne 300 gramov," dodala Sadovská. Náš svet je teda plný paradoxov a to si uvedomujú aj laueráti nobelovky, ktorých čaká ešte mnoho práce.

"Pravda je taká, že za posledné tri desaťročia sú dve skupiny, ktoré vo svetovej ekonomike rástli, mimoriadne bohatí a veľmi chudobní," dodala Ester Duflo. 

Pozrite si archívnu reportáž o ďalšej Nobelovej cene: 

​