Európsky súd uznal, Nórsko v ďalšom prípade porušilo ľudské práva pri odobratí dieťaťa
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Nórsko porušilo ľudské práva pri odobratí dieťaťa a následnej adopcii. Európsky súd pre ľudské práva takto rozhodol v septemrbri.
BRATISLAVA / Európsky súd pre ľudské práva uznal, že v ďalšom prípade Nórsko porušilo ľudské práva pri odobratí dieťaťa. Televízia JOJ sa dlhodobo venuje tejto problematike. V tomto prípade intervenovala aj Slovenská republika ako tretia strana.
Európsky súd pre ľudské práva 19. novembra rozhodol o porušení článku 8 Dohovoru v prípade, v ktorom intervenovala ako tretia strana aj Slovenská republika.
"Na základe rozhodnutia nórskeho orgánu starostlivosti o deti a mládež z roku 2015 bolo maloleté dieťa krátko po narodení odobraté zo starostlivosti rodičov a umiestnené do náhradnej starostlivosti. Rodičom bolo umožnené dieťa vídať iba v rozsahu jednej hodiny každý druhý týždeň," informuje o prípade ministerstvo spravodlivosti.
Podľa rezortu nórsky súd preskúmal prípad, ale vzhľadom na minulosť oboch rodičov, užívanie drog, ich psychické problémy a nezhody v spoločnej domácnosti rozhodnutie potvrdil. Zároveň aj výrazne obmedzil právo rodičov na styk s dieťaťom na dve hodiny štyri krát a neskôr šesť krát do roka.
V roku 2018 úrady opäť zverili dieťa do starostlivosti rodičov. "V tomto prípade ako tretie strany intervenovali Slovenská republika a Česká republika. Slovenská republika vo svojej intervencii zdôraznila najmä princípy vyplývajúce z judikatúry ESĽP, v zmysle ktorých by umiestnenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti malo byť považované za dočasné opatrenie, ktoré by malo byť ukončené hneď, ako je to možné. Výrazne obmedzené právo styku rodičov s dieťaťom vedie k ich vzájomnému odcudzeniu a znižuje možnosť, že bude náhradná starostlivosť v budúcnosti zrušená. Priznanie veľmi obmedzeného práva na styk rodičov s dieťaťom v tomto prípade podľa oboch intervenujúcich strán indikovalo systematickú prax v Nórsku, ktorá bola problematická z hľadiska vyššie spomenutej povinnosti snažiť sa o znovuzjednotenie biologickej rodiny hneď, ako je to možné," píše ministerstvo spravodlivosti.
Súd rozhodol, že Nórsko neporušilo článok 8 Dohovoru rozhodnutím o odobratí dieťaťa zo starostlivosti biologických rodičov a jeho umiestnení do náhradnej starostlivosti. Porušením bolo rozhodnutie o určení práva styku rodičov s dieťaťom. "Podľa názoru ESĽP, vnútroštátne orgány neposkytli náležité a dostatočné dôvody, pre ktoré by častejší kontakt rodičov s dieťaťom nebol v záujme dieťaťa, keď spätná väzba z týchto návštev bola pozitívna. Vnútroštátne orgány podľa ESĽP vychádzali z predpokladu, že dieťa ostane v náhradnej starostlivosti dlhodobo a vôbec nepočítali s opätovným zlúčením rodiny," dodáva ministerstvo vo sojom stanovisku.
ESĽP priznal sťažovateľom náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur pre každého z nich a náhradu trov konania.
Slovenská republika v súvislosti s problematikou odoberania detí zo starostlivosti rodičov intervenuje ako tretia strana aj v prípade Bodnariu a ďalší proti Nórsku. Ďalej dostala od ESĽP povolenie intervenovať v ďalších pätnástich prípadoch týkajúcich sa odobratia maloletých detí zo starostlivosti biologických rodičov nórskymi orgánmi sociálnej starostlivosti, priznania práva styku biologickým rodičom s odobratými deťmi iba vo veľmi obmedzenom rozsahu a prípadne uvoľnenia odobratých detí na adopciu bez súhlasu ich biologických rodičov. Slovenská republika požiada o povolenie intervenovať aj v ďalšej skupine prípadov podobného charakteru proti Nórsku, ktoré boli nórskej vláde oznámené v októbri tohto roku.