Zhoda v otázkach klimatickej krízy a jedna výnimka

BRUSEL / Zdieľame rovnaký cieľ, ale jedna krajina sa rozhodla, že potrebuje viac času. Touto vetou by sa dal zhrnúť výsledok včerajších rokovaní v Bruseli. Hlavnou témou totiž bola klimatická kríza. Ktorá krajina dostala výnimku a prečo, nám vysvetlí Dárius Haraksin.

Lídri EÚ sa až dnes pred druhou hodinou ráno zhodli na tom, že Európska únia bude do roku 2050 uhlíkovo neutrálna. Výnimku si vyrokovalo Poľsko, ktorého pozíciu prerokujú v júni na budúci rok.

Treba povedať, že veľká väčšina krajín, vrátane Slovenska bola pripravená ešte pred začiatkom summitu zahlasovať za uhlíkovú neutralitu, čo znamená, že do polovice storočia všetky vyprodukované emisie oxidu uhličitého vyváži napríklad výsadba stromov.

Poľsko totiž chcelo, aby sa Únia zaviazala, že finančne pomôže prejsť na čistú energiu krajinám, ktoré sú závislé na uhlí. Obáva sa totiž, že zatvorenie uhoľných elektrární by malo tvrdý dopad na ich životnú úroveň.

Včera to pritom vyzeralo, že práve český premiér bude robiť najväčšie problémy. Chcel totiž, aby sa jadrová energia označila za čistú. Napokon mu stačilo, že lídri jadro uznali ako súčasť energetického mixu, teda, že ju neodmietli ako neekologickú.  

Európski politici si čoraz viac uvedomujú, že riešenie otázok životného prostredia nemožno odkladať do nekonečna:

​