Veľká Británia opustila po 47 rokoch EÚ. Historický moment sprevádzali oslavy aj protesty
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
LONDÝN / Veľká Británia po 47 rokoch oficiálne opustila Európsku úniu (EÚ), stalo sa tak z piatka na sobotu presne o polnoci (23:00 miestneho času), viac než tri roky po tom, čo si občania v referende odhlasovali vystúpenie z eurobloku.
Historický moment sprevádzali oslavy aj protesty proti brexitu. Sviečky zapaľovali ľudia na zhromaždeniach v Škótsku, ktoré hlasovalo za zotrvanie v únii, zatiaľ čo stúpenci brexitu oslavovali v Londýne pred parlamentom, informuje BBC. "Toto je najvýznamnejšia chvíľa v modernej histórii našej skvelej krajiny," vyhlásil pred jasajúcim davom jeden z hlavných podporovateľov brexitu Nigel Farage.
Britský premiér Boris Johnson zas prisľúbil opätovné spojenie politicky rozdelenej Británie a pohnutie sa dopredu. "Mojou prácou je teraz spojiť túto krajinu a posunúť nás vpred," uviedol Johnson prostredníctvom sociálnych médií.
Tonight we are leaving the European Union. pic.twitter.com/zZBsrf4BLe
— Boris Johnson (@BorisJohnson) January 31, 2020
Británia je prvou krajinou, ktorá opúšťa európsky blok
Brexit si Briti odhlasovali v referende v roku 2016. Spojené kráľovstvo je prvou krajinou, ktorá opúšťa európsky blok. Do konca roka 2020 bude trvať takzvané prechodné obdobie, počas ktorého by sa Británia a EÚ mali dohodnúť na budúcom vzájomnom vzťahu. Počas tohto jedenásťmesačného obdobia bude Británia dodržiavať všetky pravidlá únie. Únijní predstavitelia ale varujú, že 11 mesiacov je na komplexnú dohodu príliš krátka doba.
Odísť z Európskej únie sa britskí voliči rozhodli v referende v júni 2016. Pre brexit sa vyjadrilo 51,9 percent hlasujúcich, 41,8 percenta voličov bolo proti. Účasť vtedy dosiahla 72 percent.
Referendum o členstve v Európskej únii vypísal premiér David Cameron, ktorý v kampani pred hlasovaním bojoval za zotrvanie v bloku. V reakcii na výsledok referenda potom rezignoval. Vo funkcii ho nahradila Theresa Mayová, ktorá vyjednala s Bruselom dohodu. V britskej Dolnej snemovni pre ňu ale pri niekoľkých hlasovaniach nenašla podporu, a brexit - pôvodne plánovaný na 29. marca 2019 - sa trikrát odkladal.
Dohodu presadil až Boris Johnson
V júli minulého roka Mayovia v premiérskom kresle nahradil Boris Johnson, ktorý v októbri vyjednal novú podobu dohody. Po decembrových predčasných voľbách, v ktorých drvivo zvíťazili vládni konzervatívci, Johnson dohodu v parlamente presadil.
Zložité boli rokovania o "rozvodovej" dohode a sprievodnej politickej deklarácii o budúcich vzťahoch predovšetkým v troch bodoch. Londýn a Brusel dlho rokovali o právach občanov EÚ v Británii a Britov v Európskej únii po brexite, finančnom vyrovnaní a problému írskej hranice. Takzvanú írsku poistku, ktorá mala zabezpečiť, že medzi Severným Írskom a Írskou republikou nevznikne po brexitu prísny hraničný režim, rad britských poslancov odmietal. Johnson sám ju označoval za nedemokratickú.
S Európskou úniou sa nakoniec britský premiér dohodol na alternatívnom mechanizme, Severné Írsko bude mať po brexite zvláštne postavenie. Región bude z právneho hľadiska súčasťou britského colného územia, v praxi ale vznikne colné hranice medzi Severným Írskom a zvyškom Británie.
Británia vstúpila do prechodného obdobia
Dnešným Spojené kráľovstvo vstupuje do takzvaného prechodného obdobia, počas ktorého sa bude snažiť s EÚ dojednať podmienky budúcich vzťahov, vrátane tých obchodných. Na britskej strane sa rokovaní ujme osobitný poradca David Frost, na únijnej strane hlavný vyjednávač pre brexit Michel Barnier.
Počas prechodného obdobia budú musieť Briti dodržiavať únijné pravidlá, nebudú už ale mať na ich podobu žiadny vplyv. Tento stav by mal trvať do konca tohto roka. Do konca júna má Británia čas na to, aby požiadala o predĺženie prechodného obdobia. Premiér Johnson to ale odmieta. Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursula von der Leyen však bez predĺženia prechodného obdobia nebude možné dojednať všetky detaily vzájomných vzťahov.
Len niekoľko hodín pred brexitem von der Leyen sľúbila, že rokovania o podobe budúcich vzťahov budú "spravodlivé, ale veľmi tvrdé". Tvrdé rokovania očakajú okrem obchodu napríklad aj v oblasti rybolovu či spolupráce v otázkach bezpečnosti. Johnson na piatkovom zasadnutí vlády povedal, že chce s EÚ vyjednať dohodu o voľnom obchode v kanadskom štýle. Kanada pritom vyjednávala dohodu CETA s EÚ päť rokov. Británia má na rokovania len 11 mesiacov.
Pred Škótskym parlamentom sa zišli ľudia na protest proti odchodu Británie: