Nový azylový systém z dielne Európskej komisie má urýchliť návraty migrantov

BRUSEL / Európska komisia v stredu predstavila návrh nového azylového a migračného systému, do ktorého by sa podľa nej mali zapojiť všetky štáty Európskej únie. Balíček, ktorým komisia chce nahradiť existujúce a v migračnej kríze minulých rokov neveľmi funkčné pravidlá, má urýchliť a zefektívniť návraty migrantov do miesta ich pôvodu.

Zároveň počíta s tým, že solidarita s ostatnými štátmi únie môže mať rôznu podobu. Členské štáty bloku budú za bežných okolností môcť utečencov buď preberať, alebo na vlastné náklady zariadiť návrat neúspešných žiadateľov o azyl. V krízových situáciách má výnimočne dôjsť aj k tomu, že Brusel členským krajinám prijatie časti utečencov nariadi.

"Nie je otázkou, či by sa mali členské štáty solidárne zapojiť a prispievať, ale ako to urobia," vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, podľa ktorej je návrh novým začiatkom únijnej migračnej politiky. Na pláne povinného prerozdeľovania utečencov medzi ďalšie krajiny v prípade krízy fakticky skrachoval pokus o reformu únijného azylového systému z dielne predchádzajúcej komisie vedenej Jeanom-Claudom Junckerom. 

 "Starý systém, ktorý sa tým v Európe zaoberá, už nefunguje," vyjadrila sa predsedníčka EK Ursula von der Leyenová s tým, že Nový pakt o migrácii a azyle ponúka Európe "nový štart".

Komisia počíta s tým, že systém umožní v priebehu niekoľkých mesiacov vracať oveľa väčšie percento migrantov bez nároku na azyl, ako v súčasnosti, keď je naspäť z EÚ odoslaná približne tretina. Návrh preto počíta so zavedením predbežných päťdňových previerok a najviac dvanásť týždňové procedúry na hraniciach, počas ktorých by malo byť o ďalšom osude žiadateľov rozhodnuté.

Na rozdiel od neúspešného systému povinných kvót, ktorý spolu s Českom odmietlo tiež Poľsko a Maďarsko, ponúka teraz EK krajinám výber. Ak prijmú utečencov z preťažených krajín alebo ľudí zachránených na mori, dostanú na každého človeka príspevok 10 000 eur.

Tento bod zrejme vzbudí odpor u niektorých štátov únie, ktoré akékoľvek povinné prerozdeľovanie dlhodobo odmietajú. Ak nebudú chcieť takýmto spôsobom utečencov prijímať, môžu na svoje náklady zariadiť návrat tých, ktorí nemajú právo na azyl. Iba v prípade výnimočného preťaženia niektorých krajín, ktoré ostatné štáty nezvládnu vyriešiť na základe dobrovoľnosti, by prišla na rad "povinná solidarita". V jej rámci by EK mohla pripísať členskej krajine časť z počtu utečencov určeného na základe výkonu ekonomiky a veľkosti populácie. 

Tie štáty, ktoré nebudú ochotné prijať migrantov, by mali na starosti deportácie osôb so zamietnutými žiadosťami o azyl. To by podľa agentúry AP mohlo vyhovovať Rakúsku, Česku, Maďarsku, Poľsku a Slovensku, ktoré dosiaľ odmietali prijať migrantov a utečencov.

Návrhy paktu podľa AP v európskej 27, ktorá sa v týchto otázkach dosiaľ často sporila, vyvolajú búrlivú debatu. Napriek tomu EK tvrdí, že chce, aby členské štáty a Európsky parlament prijali reformy do konca roka.

Začiatkom mesiaca na ostrove Lesbos vyhorel utečenecký tábor Moria, kde žilo viac ako 12-tisíc ľudí. V tejto súvislosti von der Leyenová uviedla, že sa únia dohodla zriadiť spoločný pilotný projekt s gréckymi úradmi pre "riadenie prijímacieho centra" a tiež, že pracovná skupina pomôže trvalým spôsobom zlepšiť podmienky pre ľudí na ostrove.

​