Deň bláznov: Korene prvého apríla sú neznáme, vtipy si robia vari na celom svete

Na Slovensku sa prvoaprílové vtipkovanie rozmohlo v 20. storočí

Počas veľkolepých karnevalov s maskami mali ich nositelia splniť nezmyselné rozkazy, ako napríklad obrátiť tok rieky. Kto nedokázal vtipne reagovať, stal sa bláznom osláv. Podobná slávnosť bláznov (festum stultorum, inak nazývaná aj deň roztopaše a smiechu) sa konali aj v starom Ríme.

Prvoaprílové žartovanie nabralo druhý dych v 16. storočí. V mnohých krajinách sa nový rok začínal práve 1. apríla, no francúzsky kráľ Karol IX. to zmenil, keď od roku 1564 ustanovil začiatok roka na deň 1. januára.

Zvyčajne si ľudia na začiatku nového roka posielali dary. V tom čase mali v prevažnej miere podobu potravín. Zmenou termínu začiatku roka sa tradícia obdarúvania neskončila, iba dary na 1. apríla sa postupne menili na symbolické, skôr žartovné - príjemcu mali rozveseliť. Keďže v apríli sa začínal rybolov, ľudia si často posielali ryby upečené z múky. Vystrihnuté ryby z papiera pripínali nič netušiacim chodcom na kabáty.

Postupne sa prvoaprílové žartovanie rozšírilo do všetkých štátov. Od Angličanov prevzali túto tradíciu v roku 1631 Američania.

Na Slovensku sa prvoaprílové vtipkovanie rozmohlo v 20. storočí. Každý vie, že na 1. apríla môže kadekoho prekabátiť či "vystreliť" si z neho. A tiež vie, že žart z niekoho iného si môže v ten deň urobiť beztrestne. Neraz sa učitelia stávajú obeťami vynachádzavosti žiakov.

Médiá vypustia s plnou vážnosťou "kačicu".