EÚ bojuje s Ruskom o zdroje plynu

Únia si podľa Gazpromu musí rozmyslieť, či chce aj naďalej odoberať ruský plyn

Zástupca šéfa Gazpromu Alexander Medvedev v rozhovore pre britskú televíznu stanicu BBC únii pripomenul, že sa ocitla na križovatke: "Len tri krajiny sveta môžu dlhodobo dodávať plyn Európe - Rusko, Irán a Katar. Takže, tu nie je na výber iná možnosť, ako dohodnúť sa s nimi," vyhlásil. "Európa by sa mala rozhodnúť, ako sa poráta s touto situáciou... Ak nepotrebuje náš plyn, nájdeme spôsob, ako ho predať inde."

Medvedev pohrozil Bruselu práve v čase, keď sa ten snaží nájsť alternatívnych dodávateľov energie po januárovej kríze. Rusko vtedy na dva týždne zatvorilo hlavný plynovod do Európy pre spor s Ukrajinou, ktorá je kľúčovou tranzitnou krajinou. EÚ v súčasnosti odoberá až štvrtinu plynu z Ruska. Spomedzi 27 členov bloku až sedem, vrátane Slovenska, je takmer výlučne závislých od dodávok komodity z Ruska.

Januárová plynová kríza najviac zasiahla Bulharsko. Uprostred zimy tam zostalo približne 800.000 domov bez kúrenia a firmy museli zastaviť výrobu. Bulharskí podnikatelia tvrdia, že ich straty za 2 týždne prerušenia dodávok dosiahli 300 miliónov USD (214,91 milióna eur).

Pre bulharských podnikateľov bolo zatvorenie plynovodu veľkým šokom. Domnievali sa totiž, že majú s Ruskom dobré vzťahy a že spory medzi Moskvou a Kyjevom nemôžu ovplyvniť dodávky komodity. Navyše, Rusko prerušilo zásobovanie Bulharska krátko po tom, ako Sofia obnovila kontrakt s Gazpromom s výrazne vyššími cenami plynu.

Je už naozaj príliš neskoro, aby sa Bulharsko a Európa zbavili závislosti od Rusku? To je teraz životne dôležitá otázka, ktorá vyvoláva čoraz intenzívnejšie trenice medzi Moskvou a Bruselom. Tie už získali prezývku "Veľká hra" a Gazprom v nej zručne manévruje. Pretláča svoj ambiciózny plán, ktorý mu pomôže upevniť si pozíciu v Európe.

Napriek prudkému zníženiu cien ropy a plynu, ktorý zredukoval jeho príjmy, je Gazprom naďalej odhodlaný vybudovať dva nové plynovody do Európy minimálne za 20 miliárd USD: Severný prúd má spojiť západné Rusko po dne Baltického mora s Nemeckom. A Južný prúd zase po dne Čierneho mora dopraví plyn do Bulharska eventuálne Talianska.

Gazprom chce dodávať plyn priamo do Európy a vyhnúť sa tranzitu cez Ukrajinu. Argumentuje, že oba nové projekty zvýšia energetickú bezpečnosť EÚ. Medvedev verí, že do roku 2020 sa podiel ruského plynu na európskom trhu zvýši z 26 % na 33 %.  Výstavba prvej časti plynovodu Severný prúd sa už realizuje. Na budúci rok by potrubie malo "doraziť" k pobrežiu Baltického mora a v roku 2011 chce Gazprom už začať s dodávkami komodity.

Americký profesor a odborník na energetiku Marshal Goldman tvrdí, že Európa kráča v ústrety čoraz väčšej a nebezpečnej závislosti od ruského plynu. "Rusko využíva energiu ako politickú zbraň, ktorá je silnejšia ako jeho nukleárne zbrane počas studenej vojny. Každý, kto je napojený na jeho plynovod, sa stáva závislý od Ruska a je mu čoraz viac vydaný napospas."

Pripomína, že už teraz je únia v otázke energetických zdrojov rozdelená zručnou politikou Moskvy. Štáty ako napríklad Nemecko, ktoré podpísali veľké energetické kontrakty s Ruskom, sa vyhýbajú kritike Moskvy. Na výstavbe Severného prúdu sa totiž podieľa konzorcium, v ktorom sú zastúpené veľké nemecké a dánske firmy. Plynovod má tiež podporu Európskej komisie (EK), ktorá ho označila za projekt európskeho záujmu.

Budúcnosť Južného prúdu už nie je taká jasná. Pre EÚ by bol rozhodne katastrofou, pretože ohrozuje jej konkurenčný projekt Nabucco, ktorý má znížiť jej závislosť od ruského plynu. Nemenovaný člen EK povedal pre BBC, že na plynovom fronte už zúri vojna medzi Bruselom a Moskvou, pričom každá strana sa snaží získať podporu pre svoj projekt.

Bojuje sa na dvoch frontoch: prvým je zabezpečenie dodávateľov z oblasti Kaspického mora a druhým uzavretie dohôd s tranzitnými krajinami. Gazprom má v rukách väčšinu tromfov: vlastní plynovody a podpísal dohody o nákupe plynu s veľkými dodávateľmi z regiónu. Navyše, momentálne rokuje s Azerbajdžanom, kým Nabucco stále bojuje s nedostatkom dodávateľov.

Ruský plynárenský gigant zatiaľ rozširuje svoj vplyv v Európe investíciami do energetických spoločností a zariadení, vrátane strategických zásobníkov plynu vo viacerých krajinách EÚ. A hoci EK tvrdí, že má namiesto Nabucca aj niekoľko náhradných plánov na zníženie závislosti od ruského plynu, jej kroky signalizujú, že z tejto situácie niet úniku.

"Pokračujeme v spolupráci s Ruskom, pretože má zdroje energie. Myslím, že môžeme veriť Moskve, že nepreruší dodávky do Európy, pretože naozaj tvrdo pracujeme na mechanizme včasného varovania a osobných kontaktoch," uviedol komisár pre energetiku Andris Piebalgs. 

Takéto ubezpečenie má mrazivý nádych pre tie krajiny, ktoré vážne zasiahla januárová odstávka. Okrem toho, Moskva najnovšie otvorene hovorí, že preteky o zabezpečenie dodávok energie zo Strednej Ázie a z regiónu okolo Kaspického mora môžu v nasledujúcom desaťročí viesť k vojenským konfliktom na ruských hraniciach. Tento strategický dokument bol uverejnený v máji a podpísal ho aj prezident Dmitrij Medvedev.