Drobní britskí ježkovia "terorizujú" Nový Zéland

CHRISTCHURCH / The Guardian popisuje Nový Zéland ako raj ježkov. Zatiaľ, čo v Európe ich lovia kuny lesné, líšky a jazvece, na Novom Zélande veľa predátorov nemajú. Ich počty v potravinovom reťazci nemá kto korigovať, a tak sa slobodne potulujú lesmi a záhradami, a zároveň likvidujú neuveriteľný počet pôvodných tvorov.

Nový Zéland nemá žiadne pôvodné suchozemské cicavce s výnimkou miestnych druhov netopierov, vysvetľuje The Guardian. Dokonca sa tomu prispôsobila aj populácia vtákov. Niektoré sú nelietavé, podobne ako kivi alebo si vytvárajú hniezda na zemi. Keď sa do krajiny dostali lasice, mačky, kusuovia líščí a potkany, zostala po nich spúšť. Chrúmali vzácne druhy hmyzu, zabíjali čerstvo vyliahnuté mláďatá a vyjedali vajcia vtákov hniezdiacich na zemi.

Ježkovia sú jedným z týchto páchateľov. "Začína byť čoraz jasnejšie, koľko škody dokážu tieto zvieratá napáchať," povedal Nick Foster z Otažskej univerzity, ktorý sa venuje výskumu ježkov. Jeden drobný, no odhodlaný ježko, skonzumuje hneď niekoľko druhov rôznych menších plazov, vtáčích vajíčok a aj niekoľko exemplárov obrieho rovnokrídleho hmyzu weta, ktorý je výsadou Nového Zélandu.

Štúdia našla v žalúdku jediného ježka až 283 nožičiek weta

"V priebehu 24 hodín zožral tento ježko až 60 jedincov. Hotová hostina," dodal Foster. Aby odborník pochopil pohyb týchto tvorov, odchytáva ich a dáva im GPS zariadenia. Následne sa počas nočných "akcii" vydáva do buše s termálnym videním, ktoré používa aj armáda. Vďaka sledovacím obojkom, ktoré ježkom nasadil, dokázal zistiť, že cestujú oveľa ďalej, než by človek očakával. Jedného našiel Foster až 2 000 metrov vysoko na svahu hory.

Krajina sa ale snaží o "vyhostenie" ježkov z prostredia Nového Zélandu. Dokonca začali ambiciózny boj s týmito škodcami, ktorých sa chcú zbaviť do roku 2050  pomocou pascí, lovu a jedu. Novému Zélandu sa už podarilo vyhubiť predátorov na niekoľkých ostrovoch, no na pevnine je to oveľa náročnejšie. Problémom je aj propagácia kampane. Kusuov líčších, potkany a lasice s ich vycerenými zubami a odstrašujúcim vzhľadom ľudia dokážu vidieť ako votrelcov, ktorých sa treba zbaviť. Ježkov však spoločnosť vníma skôr, ako roztomilé zvieratká, ktoré vídame na sociálnych sieťach s miskou mlieka, či milými doplnkami. 

Existuje tu psychologická bariéra, pokiaľ ide o vyhladenie ježkov

Niektorí vedci pomenovali tento problém "efekt Beatrix Potterovej", podľa autorky, ktorá napísala príbeh o ježkoch. Ježkovia majú svoje miesto aj v srdciach obyvateľov, ktorí sú podobne ako ježkovia, imigrantmi a kolonistami územia. Ježkov sem v minulosti doviezli zámerne, aby osadníkom pripomínali ich korene, no prehľad o ich počtoch sa postupne stratil.

Ani v súčasnosti neexistujú presnejšie odhady toho, koľko ježkov na Novom Zélande žije. "Už padli návrhy na to, aby sa poslali loďou späť do Británie. Ježkom sa v Európe nedarí veľmi dobre. Aj napriek ich pomerne priaznivým súčasným počtom ich množstvo klesá," vysvetľuje Foster pre The Guardian. Predstava by to bola síce zaujímavá a roztomilá, najmä v porovnaní s hromadným vyvražďovaním, no nie je realizovateľná vzhľadom na logistiku, náklady a ani na bezpečnosť týchto pichľavých klbiek.