Kozmická loď Apollo 11 sa pred 40 rokmi vydala na svoju misiu k Mesiacu

K Mesiacu vzlietne ďalšia kozmická loď s ľudskou posádkou v najbližších 15-20 rokoch

Po 102 hodinách, 45 minútach a 42 sekundách letu pristál mesačný modul Apolla 11 s Armstrongom a Aldrinom na mesačnom povrchu a 21. júla o 3 h a 56 min SEČ sa dotkla noha prvého človeka povrchu Mesiaca. Bol ním americký astronaut Neil Armstrong.

REUTERS

Armstrong, absolvent Purdue University v Lafayette a University of Southern California, bol pred vstupom do NASA v období rokov 1949-1952 vojenským pilotom. Počas vojny v Kórei sa zúčastnil na 78 leteckých akciách. Do projektov NASA vstúpil ako skúšobný pilot. Pilotoval viac ako 200 rôznych typov lietadiel a helikoptér. V roku 1962 získal štatút astronauta. Bol pilotom kozmickej lode Gemini 8, ktorá štartovala v marci 1966, a veliteľom posádky Apolla 11.

REUTERS

Po jeden a pol hodinovom oblete Zeme sa veliteľský a servisný modul kozmickej lode Apollo 11, oddelený od posledného stupňa nosnej rakety Saturn V úspešne spojil s lunárnym modulom čakajúcim na orbite a spolu sa vydali na cestu k Mesiacu. Neil Armstrong ako prvý človek vstúpil na povrch Mesiaca v oblasti mora Pokoja a strávil tam 2 hodiny 16 minút. Stalo sa to 21. júla 1969, pričom vyriekol legendárnu vetu - "Malý krok pre človeka, veľký skok pre ľudstvo". Dvadsať minút po ňom vystúpil z kabíny aj Edwin Aldrin, kým tretí astronaut Michael Collins zostal na palube lode. Posádka zanechala na Mesiaci plaketu s nápisom "Prišli sme v mieri za celé ľudstvo".

REUTERS

Po návrate z Mesiaca Neil Armstrong pracoval v NASA. Po roku 1971 pôsobil ako profesor katedry aerodynamiky University Cincinnati, vedúci viacerých vedeckých projektov a riaditeľ spoločnosti AIL Systems v Deer Park v štáte New York.

Je nositeľom radu prestížnych vyznamenaní, vrátane prezidentskej Medaily za slobodu, zlatej Langleyho medaily i mnohých čestných doktorátov univerzít v USA i v zahraničí. Štyridsať rokov po pristáti prvého človeka na Mesiaci sa obežnica Zeme opäť stáva objektom záujmu. No, zatiaľ čo v 60. rokoch to boli preteky medzi Sovietskym zväzom a USA, pribudli v posledných rokoch Číňania, Európania, Indovia a Japonci.

Experti predpokladajú, že k Mesiacu vzlietne ďalšia kozmická loď s ľudskou posádkou v najbližších 15-20 rokoch. Američania by sa tam chceli vrátiť v rokoch 2015-20. Mesiac však mienia využiť najmä ako odrazový mostík pre rozsiahlejšie misie na Mars a potvrdiť tak svoje vedúce postavenie v kozmonautike. 

Originálne zábery tejto historickej udalosti uviedli technici z NASA do digitálnej podoby. Prvé štyri sekvencie boli zverejnené vo štvrtok 16. júla 2009. Znázorňujú Neila Armstronga na rebríku mesačného pristávacieho modulu krátko pred slávnym historickým okamihom, kedy ľudská noha po prvý raz vstúpila na mesačnú pôdu. Armstronga po malej chvíli nasledoval aj jeho kolega Aldrin. Potom spoločne odhalili pamätnú plaketu, ktorá mala pripomínať ich cestu a napokon zapichli na povrchu Mesiaca do zeme americkú vlajku.