Golfský prúd vykazuje známky kolapsu. Nikto nevie kedy príde

SVET / Klimatológovia odhalili varovné signály kolapsu Golfského prúdu, jedného z hlavných potencionálnych bodov zlomu pre klímu. Golfský prúd, ovplyvňuje klímu na celej planéte a prináša teplú vodu do Európy. Golfský prúd sa cestou postupne ochladzuje, v oblasti Grónska klesá ku dnu a chladnú vodu unáša južným smerom do Atlantického oceánu.

Podľa vedcov, keby sa prúd zrútil, tak by asi existoval aj naďalej, ale bol by slabší a pomalší. Vyplýva to zo štúdie publikovanej vo vedeckom časopise Nature, o ktorom informoval denník The Guardian. Kolaps hrozí viacerým morským prúdom v Atlantickom oceáne. 

Z analýzy vyplýva, že prúdy z takzvanej Atlantickej južnej cirkulácie (AMOC) za posledné storočie takmer kompletne stratili svoju stabilitu. Skoršia štúdia publikovaná v odbornom magazíne Nature Geoscience ukázala, že sa prúdy spomalili vinou globálneho otepľovania na najnižšiu rýchlosť za posledné tisícročia. Podľa nového výskumu toto spomalenie doviedlo na pokraj kolapsu.

Zrútenie by malo katastrofické následky po celom svete. Ohrozilo by dažďové zrážky, na ktorých závisia miliardy ľudí v Afrike, Indii a Latinskej Amerike. Zdvihlo by to hladinu oceánov obmývajúce pobrežie Severnej Ameriky. V Európe by bol následok ochladenie počasia a prispelo by to k častejším a výdatnejším búrkam.

Nevieme, kedy by sa systém mohol zrútiť

Zložitosť systému oceánskeho prúdenia neumožňuje predpovedať, kedy by ku kolapsu mohlo dôjsť. Môže nastať v ráde stáročia, ale aj počas nasledujúcich dvoch až piatich dekád.

K spomaľovaniu morských prúdov prispievajú uhlíkové emisie, nie je, ale jasné, aké množstvo by spôsobilo zrútenie. Preto je dôležité ich vyprodukovať čo najmenej, uviedol hlavný autor štúdie Niklas Boers z Postupimského inštitútu pre výskum dopadov klímy.

Boers a jeho kolegovia analyzovali osem nezávisle nameraných dátových sád, ktoré sledovali teplotu a slanosť oceánov v posledných 150 rokoch. Z ich výskumu vyplynulo, že globálne otepľovanie prúdenie nielen spomaľuje, ale zásadne narušuje aj jeho stabilitu.

Podľa Davida Thornalleyho z londýnskej univerzity UCL, ktorý sa na štúdii nepodieľal, sú jej závery síce znepokojujúce, ale vedci zároveň netušia, či ku kolapsu vôbec dôjde a prípadne kedy.

Ide o bod zvratu

Kolaps by bol jedným z takzvaných bodov zvratu - rýchlych, obrovských a nevratných klimatických zmien - ktorých prekročenie môže viesť k veľkým zmenám celého systému na Zemi.

Boers a jeho kolegovia v máji varovali, že významná časť grónskeho ľadového príkrovu je vážne ohrozená a môže spôsobiť vzostup hladiny oceánov po celom svete. Ďalšie štúdie ukázali, že amazonský prales teraz vypúšťa viac emisií než absorbuje. Požiare, ktoré sa v lete 2020 prehnali Sibírou, zase spôsobili uvoľnenie znepokojujúceho množstvo metánu do atmosféry.

Iná analýza z roku 2019 tvrdí, že svet už možno prekročil dostatočné množstvo bodov zvratov na to, aby bola ohrozená existencia ľudstva.