Rok od volieb v Bielorusku: Lukašenko vyzýva západ na zastavenie sankcií

MINSK / Lukašenko vládne Bielorusku tvrdou rukou už 27 rokov. Svojich oponentov označuje za poskokov zahraničia. USA a ich spojencov obviňuje zo sprisahania s cieľom zvrhnúť jeho vládu. Bieloruské úrady v ostatných týždňoch vystupňovali zásahy proti disidentom. Pri stovkách razií sa zamerali na nezávislých novinárov a opozičných aktivistov. Dnešný deň si pripomíname rok od represívnych krokov od volieb.

Lukašenko vyzval západ na zastavenie sankcií

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko dnes "poradil" západným krajinám, aby prestali so sankciami, pretože pre nich môžu mať opačný účinok. Pritom prakticky potvrdil, že ako odvetné opatrenie v reakcii na tieto sankcie Minsk posiela nelegálnych migrantov do susedných krajín - Poľska, Litvy, Lotyšska a na Ukrajinu.

Opozícia v Bielorusku pred minuloročnými prezidentskými voľbami pripravovala štátny prevrat. Vyhlásil to v pondelok bieloruský prezident Alexander Lukašenko na tlačovej konferencii k prvému výročiu volieb, ktoré mu priniesli ďalší šesťročný mandát. Opozícia aj západné krajiny považujú voľby za zmanipulované.

"Prípravu volieb aj samotné voľby sme vtedy uskutočnili v podmienkach úplnej transparentnosti a demokratizácie politického života... Rozdiel bol iba v tom, že jedni sa pripravovali na férové voľby a druhí vyzývali na útoky na verejnú moc, na štátny prevrat," povedal autoritársky prezident.

Bieloruskom vlani niekoľko mesiacov otriasali protesty vyvolané Lukašenkovým znovuzvolením. Najväčší z nich prilákal až 200-tisíc ľudí. Bieloruské úrady demonštrácie tvrdo potláčali. Zatknutých bolo 35-tisíc ľudí, ďalšie tisíce polícia zbila. Poprední predstavitelia opozície šli do väzenia alebo ich prinútili opustiť krajinu.

Pozrite si video z príhovoru Alexandra Lukašenka:

Cichanovská vyzýva, aby masy nevychádzali do ulíc

Bieloruská opozícia rok po začatí masových protestov proti autoritárskemu prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi vylučuje nové väčšie akcie. Cena za to by bola príliš veľká, povedala podľa agentúry DPA Svetlana Cichanovská, ktorá stojí na čele odporu proti Lukašenkovmu režimu. Spoločnosť podľa nej musí byť naďalej mobilizovaná, bez toho, aby masy opäť vyšli do ulíc.

"Každý môže ísť do väzenia nie na 15 dní, ale na roky," vyhlásila Cichanovská, ktorá podľa presvedčenia opozície vyhrala vlaňajšie prezidentské voľby, nie Lukašenko.Hlasovanie podľa opozície sprevádzali podvody a oficiálny výsledok neuznala Európska únia ani napríklad Spojené štáty.

"Bezpečnosť ľudí musí byť na prvom mieste," zdôraznila vodkyňa bieloruskej opozície, ktorú režim vlani prinútil opustiť krajinu a ktorá teraz kvôli obave zo stíhanie žije v exile v Litve. "Už bolo dosť obetí, príliš veľa zničených životov," dodala.

Podľa ochrancov ľudských práv je v Bielorusku v súčasnosti viac ako 600 politických väzňov. Protesty sa však podľa Cichanovskej v krajine nezastavili. "Demonštrácie v uliciach sú len súčasťou protestného hnutia. Silou je, že bieloruský ľud sa nevzdal a že bolo mobilizovaných medzinárodné spoločenstvo," myslí si politička.

Sledujte príhovor líderky opozície:

​​

Protestovalo sa aj v Poľsku a na Ukrajine

Stovky ľudí v poľskom hlavnom meste v nedeľu protestovali proti politickej represii v susednom Bielorusku. Mnohí z účastníkov, medzi ktorými boli aj Bielorusi žijúci v poľskom exile, mali so sebou červeno-biele vlajky bieloruskej opozície a skandovali "Nech žije Bielorusko!".

Demonštranti pochodovali centrom Varšavy a smerujúc k bieloruskej ambasáde prechádzali okolo veľvyslanectiev USA či Ruska. Pred ruským veľvyslanectvom rečníci obvinili ruského prezidenta Vladimira Putina z toho, že je zodpovedný za represie v Bielorusku.

Organizátori varšavského pochodu uviedli, že podujatie sa konalo na znak toho, že Bielorusi v Poľsku sa nevzdávajú svojho boja za prinesenie zmeny Bielorusku. Medzi ich požiadavky patrilo aj prepustenie politických väzňov.

Proti represiám v Bielorusku protestovali ľudia aj v Kyjeve, kde sa zišlo zhruba 500 Bielorusov. Demonštranti aj tu mali opozičné vlajky a transparenty s nápismi, ako napríklad "Bielorusko sa za Lukašenka stalo koncentračným táborom“ či „Severná Kórea v centre Európy". Od medzinárodných orgánov žiadali vytvorenie tribunálu, ktorý by vyšetril Lukašenkove zločiny.

"Každý deň, čo je Lukašenko pri moci, je viac obetí politickej represie, dokonca aj na Ukrajine," vyhlásila na zhromaždení 21-ročná Bažena Žoludzová - priateľka zosnulého bieloruského aktivistu Vitaľa Šyšova. Toho našli minulý týždeň obeseného v jednom z Kyjevských parkov a polícia okrem iného vyšetruje, či to nebola vražda, ktorá mala vyzerať ako samovražda. Po Šyšovovej smrti ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že miestne bezpečnostné zložky prešetria bezpečnostné riziká pre Bielorusov, ktorí za uplynulý rok prišli na Ukrajinu.

Protesty sa konali deň pred prvým výročím bieloruských prezidentských volieb, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov vyhral prezident Alexander Lukašenko. Opozícia a mnohí na Západe však výsledky považujú za zmanipulované. Voľby vyvolali masové protesty naprieč Bieloruskom, ktoré však viedli k väčším represiám Lukašenkovho režimu voči demonštrantom, disidentom a nezávislým médiám. Viac ako 35-tisíc ľudí úrady zatkli, pričom tisícky zbili a poslali do väzby.

Poľsko, Ukrajina a Litva sa stali kľúčovými centrami exilového života Bielorusov.

Takto to vyzeralo počas protestov na Ukrajine:

​

Prečítajte si tiež

FOTO: Tisícky ľudí vyšli do ulíc na protest proti manipulácií volieb. Lukašenko získal v Bielorusku 80%

​

Odkaz Korčoka: Slovensko bude podporovať občanov Bieloruska na ceste k demokracii a slobode

Slovenská republika bude naďalej podporovať občanov Bieloruska na ceste k demokracii a slobode. V súvislosti s prvým výročím zmarených prezidentských volieb v Bielorusku to uviedol minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS). V tlačovej správe o tom informuje komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka podľa Korčoka nielen zabránil demokratickým, slobodným a čestným voľbám, ale bezprostredne po nich sa uchýlil "aj k hrubému porušovaniu ľudských práv, násiliu a zastrašovaniu širokej verejnosti". Neustále pokračuje prenasledovanie a kriminalizovanie predstaviteľov bieloruskej opozície, občianskej spoločnosti, médií a bežných občanov.

"Vyzývame bieloruské úrady, aby okamžite ukončili prenasledovanie vlastných občanov, prepustili politických väzňov, obnovili dodržiavanie základných ľudských práv, slobôd a medzinárodnoprávnych záväzkov," uviedol šéf slovenskej diplomacie. Podľa neho Bielorusko potrebuje celospoločenský dialóg, ktorého cieľom budú slobodné prezidentské voľby podľa medzinárodných štandardov.

Režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka pred rokom v auguste nielen že zabránil demokratickým a férovým voľbám, ale hneď po sfalšovaní hlasovania sa uchýlil k vážnemu porušovaniu ľudských práv, násiliu a zastrašovaniu širokej verejnosti. Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus (SaS) to uviedol vo svojom profile na sociálnej sieti.

"Tragickým výsledkom prenasledovania a kriminalizovania predstaviteľov opozície, občianskej spoločnosti, novinárov či bežných občanov sú obete na životoch, zničené ľudské osudy a k dnešnému dňu aj vyše 600 politických väzňov," uviedol Klus s tým, že podobné konanie je neakceptovateľné.

Štátny tajomník dodáva, že Slovenská republika bude aj naďalej podporovať občanov v Bielorusku na ceste k demokracii a slobode. "Opakovane vyzývame bieloruské úrady, aby ukončili prenasledovanie vlastných občanov, prepustili politických väzňov, obnovili dodržiavanie základných práv, slobôd a medzinárodných záväzkov," uzavrel Klus.

Slovenskí europoslanci o slobode

Občania Bieloruska majú rok po zmanipulovaných voľbách nárok žiť v slobode a nie pod diktátorským režimom Alexandra Lukašenka. Vyplýva to z vyjadrení viacerých poslancov Európskeho parlamentu (EP).

Podľa Ivana Štefanca (KDH/EPP) nie je Lukašenko legitímnym prezidentom, čo si EP pripomenul aj udelením Sacharovovej ceny pre bieloruskú opozíciu. "Ukázalo sa, že režim je schopný urobiť všetko pre to, aby sa udržal pri moci. Vrátane brutálneho policajného násilia, či dokonca vrážd. Nedarilo by sa mu to, ak by nemal oporu v Kremli," povedal Štefanec. Verí, že občianska spoločnosť v Bielorusku sa prebudila a postupne dokáže vybudovať konsolidovanú politickú silu, ktorá krajinu privedie k slobode a demokracii.

Europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu/EPP) konštatuje, že Bielorusi majú žiť v slobode a v bezpečí pred diktátorským režimom. Tieto požiadavky ale ostávajú nenaplnené, preto dianie v krajine považuje za tragické pre jeho obyvateľov. "Udalosti v Bielorusku nám rok po nedemokratických voľbách ukazujú, že Lukašenko stratil posledné zábrany. Svedčia o tom vraždy oponentov režimu, únos európskeho lietadla, tlak na športovcov a či násilné zatvorenie vyše 40 mimovládok," uviedol. Dodal, že Lukašenko vedie konflikt nielen vnútri krajiny, ale aj s Európskou úniou (EÚ). „Ukazuje tak, že mu na ľudských životoch nezáleží, keďže hazarduje aj so životmi ľudí z tretích krajín.

"Z môjho pohľadu je kľúčové trestať ďalšie represie Lukašenkovho režimu novými cielenými ekonomickými sankciami, ktoré jeho štátny režim naplno ochromia. Je dôležité, aby sankčný mechanizmus rovnako aplikovali všetky členské štáty Únie a pridali sa ku nim aj iní medzinárodní partneri," tvrdí Bilčík. Dodáva, že EÚ má v tomto procese hrať hlavnú a dôslednú úlohu.

Michal Šimečka (PS/RE) považuje Lukašenka za životu nebezpečného diktátora, ktorý sa radí k najhorším na planéte. "Nebezpečný je už nielen pre bežných Bielorusov, ktorých zatvára a mučí vo väzení, ale aj pre medzinárodné spoločenstvo," uvádza. Svedčí o tom nielen únos civilného lietadla s odporcom jeho režimu, ale aj útoky na predstaviteľov opozície žijúcich v zahraničí, alebo rozpútaná migračná kríza v Pobaltí. Riešením krízy vidí Šimečka v zosilnení tlaku EÚ na to, aby Lukašenko "čo najviac pocítil, že podobné drastické porušovanie ľudských práv nebudeme tolerovať".

Diktatúra v Bielorusku sa bráni čoraz brutálnejšie, dôkazom toho je podľa Eugena Jurzycu (SaS/ECR) aj zhoršujúci sa stav demokracie. "V aktuálnej pandémii zjednodušene platí, že kým nie je zaočkovaný celý svet, nie je zaočkovaný nikto. Vírus diktatúry a občianskej neslobody nie je síce rovnako ľahko prenosný ako vírus COVID-19, prenosný ale je. To je jeden z dvoch vážnych dôvodov, pre ktoré by mala EÚ pomáhať demokracii v Bielorusku," konštatuje europoslanec.