Bielorusko oslávi 30. výročie nezávislosti od ZSSR. Lukašenko je na čele krajiny 27 rokov

Zdielať na

23.8.2021 Zahraničie

Bielorusko oslávi 30. výročie nezávislosti od ZSSR. Lukašenko je na čele krajiny 27 rokov

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívne video

Pozrite si sumár udalostí v obrazoch, ktoré vznikli od posledných volieb v Bielorusku

MINSK / Bielorusko, ktoré je kvôli autoritatívnemu vládnutia prezidenta Alexandra Lukašenka označovaný západom za komunistický skanzen so všetkými jeho atribútmi, sa stalo nezávislým od Sovietskeho zväzu pred 30 rokmi. Najskôr 27. júla 1990 vyhlásilo suverenitu v rámci Sovietskeho zväzu a Bieloruská republika vznikla ako nezávislý štát 25. augusta 1991 po potlačení prokomunistického pokusu o puč v Moskve, ktorého dôsledkom bol definitívny rozpad Sovietskeho zväzu (ZSSR) v decembri toho istého roku. Lukašenko stojí na čele krajiny od roku 1994 - Bielorusku tak vládne tvrdou rukou už 27 rokov.

Bieloruskej územie bolo v minulosti striedavo pod vplyvom susedných krajín - Ruska, Poľska, Litvy či Rádu nemeckých rytierov a najmä v posledných storočiach bolo systematicky rusifikováné. Súčasťou ZSSR sa stalo v januári 1919 po obsadení Červenou armádou. Po vyhlásení nezávislosti od ZSSR bol v septembri 1991 zvolený za predsedu Najvyššieho sovietu Stanislav Šuškevič, ktorý bol vo funkcii bol až do roku 1994, súčasne bol prvou hlavou nezávislého štátu.

Bielorusko sa rnachádza v severovýchodnej časti strednej Európy; na západe hraničí s Poľskom, na severozápade s Litvou, na severe s Lotyšskom, na severe, severovýchode a východe s Ruskom a na juhu s Ukrajinou. Má rozlohu 207 600 kilometrov štvorcových a 9,4 milióna obyvateľov, z ktorých asi 84 percent tvoria Bielorusi, vyše osem percent Rusi, tri percentá Poliaci a necelé dve percentá Ukrajinci. Zhruba 80 percent veriacich obyvateľov sa hlási k pravoslávnej cikrvi, asi desať percent ku katolíctvu. Hlavným mestom je Minsk, kde žijú dva milióny ľudí. Oficiálnymi jazykmi sú ruština a bieloruština.

Hlavnou postavou v krajine je prezident Alexander Lukašenko, ktorý má prakticky všetku kontrolu nad vládnym kabinetom, parlamentom, lokálnymi úradmi, súdnou mocou a bezpečnostnými zložkami. Do čela štátu nastúpil 20. júla 1994 ako prvý a zatiaľ jediný zvolený bieloruský prezident, celkovo už vyhral šesť prezidentských volieb. Lukašenko sa na politickej scéne objavil na začiatku 90. rokov. Bol predsedom parlamentnej komisie pre vyšetrovanie korupcie a v čase prezidentskej kampane v roku 1994 si ako menej známy poslanec získal obľubu vďaka úzkemu kontaktu s voličmi a protikorupčnou rétorikou. Schopnosť komunikácie s prostým ľudom mu vydržala dodnes.

Neskôr po nástupe do čela štátu sústredil vo svojich rukách všetku moc a jeho režim sa vyznačuje prenasledovaním opozície a nezávislých médií a medzinárodnou izoláciou. Lukašenko je na Západe označovaný za posledného európskeho diktátora a dĺžka jeho vládnutia nemá v Európe okrem monarchií konkurenciu. Takmer každé prezidentské voľby sprevádzali kritiky zo strany Západu a medzinárodných organizácií, v roku 2008 ale EÚ pozastavila uplatňovanie sankcií voči Bielorusku kvôli náznakom zlepšenia na poli ľudských práv a zahraničnej politiky.

Všetko sa zmenilo po prezidentských voľbách z roku 2010. Voľby opäť vyhnali do ulíc podľa niektorých zdrojov desaťtisíce ľudí, ktorých polícia rozohnala. Niekoľko ľudí bolo zranených, stovky demonštrantov zatknutých a odsúdených. Za mrežami sa ocitlo aj niekoľko prezidentských kandidátov.

Do najväčšej krízy sa Bielorusko dostalo po minuloročných augustových prezidentských voľbách, ktoré už šiestykrát vyhral podľa oficiálnych údajov Lukašenko, ktorý podľa neskoršieho vyhlásenia volebnej komisie získal 80,1 percenta hlasov. Jeho súperka, Svetlana Cichanovská, ktorá kandidovala miesto svojho manžela, väzneného blogera Sjarheja Cichanovského, získala podľa údajov volebnej komisie 10,1 percenta hlasov.

Hlasovanie podľa opozície sprevádzali podvody, režim zakázal účasť nezávislých pozorovateľov, zadržaných bolo veľké množstvo novinárov i aktivistov. Po voľbách sa začala séria opozičných demonštrácií, ktoré sprevádza brutalita polície a zatýkanie. Cichanovská nasledujúci deň utiekla do Litvy. Pri násilnom potláčaní protestov zadržali poriadkové sily doteraz cez 33 000 ľudí a rad predstaviteľov opozície musela opustiť krajinu alebo bola uväznená.

EÚ pritvrdila sankcie voči Bielorusku a Lukašenko siahol k niekoľkým kontroverzným krokom. Tento rok v máji napríklad bieloruské orgány s pomocou stíhačky prinútili lietadlo spoločnosti Ryanair na trase z Atén do Vilniusu pristáť v Minsku, aby mohli zatknúť opozičného novinára Ramana Prataseviča a jeho partnerku, Rusku Sofiu Sapegaovou. EÚ potom oznámila, že chystá nové sankcie voči Bielorusku a tiež obmedzila prelety nad Bieloruskom. V júni boli obaja zadržaní premiestnení z väzenskej väzby do domáceho väzenia. Lukašenkov režim tiež podľa EÚ začal organizovane vysielať migrantov do Litvy.

Bielorusko patrilo od začiatku k najväčším stúpencom uchovania väzieb medzi štátmi, ktoré vznikli z niekdajšieho ZSSR. V decembri 1991 sa stalo zakladajúcim členom Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) a výrazne sa podieľalo na väčšine integračných aktivít v rámci tohto zoskupenia. Zmluvu o vytvorení zväzového štátu Ruska a Bieloruska podpísali 8. decembra 1999 prezidenti oboch krajín Boris Jeľcin a Alexander Lukašenko. Do platnosti vstúpila v januári 2000. Bielorusko je tiež spoločne s Ruskom a Kazachstanom členom Euroázijskej hospodárskej únie.

V ekonomickej oblasti sa jedná o priemyselnú krajinu s rozvinutým sektorom poľnohospodárstva. Bieloruský priemysel je zo 70 percent stále kontrolovaný štátom. Štátne podniky sa podieľajú zhruba polovicou na tvorbe HDP a sú v nich zamestnané dve tretiny pracujúcich. Neefektívne štátne podniky sú jednou z hlavných príčin, prečo je bieloruská ekonomika slabá. Tradične najväčším hospodárskym partnerom Bieloruska je Ruská federácia. Obchod s ňou tvorí polovicu bieloruského zahraničného obchodu, obe ekonomiky sú silne previazané, čo má pre Bielorusko svoje výhody aj nevýhody. Bielorusko je blízky spojenec Ruska, s Moskvou ale v minulosti viedlo spor o cenu, ktorú platí za ruskú ropu.