Koniec éry Angely Merkelovej: Nemecko čakajú parlamentné voľby

BERLÍN / Nemecko v nedeľu čakajú parlamentné voľby, ktoré po 16 rokoch ukončia éru kancelárky Angely Merkelovej z konzervatívnej únie CDU / CSU. O nástupníctvo Nemecka sa otvorene hlási trojica kandidátov - sociálny demokrat Olaf Scholz (SPD), konzervatívec Armin Laschet (CDU / CSU) a Annalena Baerbocková z ekologickej strany Zelených. Kancelárom sa ale podľa prieskumov aj podľa názorov mnohých nemeckých politológov stane Scholz alebo Laschet. Výnimočné na tohtoročných voľbách je tiež to, že viesť Nemecko nemusí víťaz volieb.

Hlavnými témami predvolebných kampaní sú síce klimatické otázky, prechod na bez uhlíkové energetické zdroje či obnova hospodárstva po pandémii, rovnako dôležitou sa ale stala aj sama kancelárka. Voľby sú totiž prvé v dejinách spolkovej republiky, kedy úradujúci kancelár neobhajuje svoj mandát.

+7 fotiek

Angela Merkelová

​

Voliči, ktorých má 83-milionové Nemecko 60,4 milióna, budú na volebnom lístku márne hľadať meno Angely Merkelovej. Tá pritom cez 30 rokov ako poslankyňa Spolkového snemu zastupovala sever Predného Pomoranska s ostrovom Rujana. Poslanecký mandát tu prvýkrát získala v roku 1990 a potom ho ešte sedemkrát obhájila. Vo svojom volebnom obvode sa tešila značnej popularite, o čom svedčia volebné výsledky. Najhoršie si viedla v roku 1998, kedy za ňu v regióne hlasovalo 37,3 percenta voličov, naopak v roku 2013 tam získala vyše 56 percent hlasov.

Rovnako dobre ako vo svojom volebnom obvode sa jej darilo aj na spolkovej úrovni. Po tesne vyhratých voľbách v roku 2005 sa stala prvýkrát kancelárkou. Konzervatívnu úniu potom doviedla k víťazstvu v troch ďalších voľbách. V roku 2013 pre CDU / CSU hlasovalo 41,5 percenta zúčastnených voličov a o štyri roky neskôr 32,9 percenta. To je výsledok, od ktorého tento rok budú všetky strany vrátane únie veľmi vzdialené.

Prieskum zverejnený televíziou ZDF vo štvrtok za favorita ešte stále považuje Scholzovu SPD s 25 percentami. Laschetova únia za sociálnou demokraciou zaostáva len o dva percentuálne body. Vo štvrtok predstavili prieskumy agentúra Kantar a inštitút YouGov. Podľa Kantara aj YouGov by pre SPD hlasovalo 25 percent ľudí, zatiaľ čo pre CDU / CSU by to v oboch prípadoch bolo zhodne 21 percent.

Do Spolkového snemu sa podľa prieskumov dostanú všetky strany, ktoré sú v ňom už teraz zastúpené. Zelení by mohli získať až 17 percent hlasov, ale napríklad YouGov udáva len 14 percent. Pre Zelených, ktorí prvýkrát úplne vážne premýšľali nad kancelárskym úradom, je to šok, lebo ešte na prelome apríla a mája boli v prieskumoch najsilnejšou stranou, vtedy mali na dosah prelomenie hranice 30 percent. Aj tak pre nich tohtoročný výsledok bude oproti roku 2017 úspech, vtedy získali 8,9 percenta hlasov.

Polepšiť si mierne môžu aj slobodní demokrati (FDP). Táto liberálna strana pred štyrmi rokmi dostala 10,7 percenta hlasov, teraz sa pohybuje medzi 11 až 13 percentami. Horší výsledok zrejme čaká proti-imigračné a proti-islamskú Alternatívu pre Nemecko (AFD), ktorá je označovaná ako populistická až krajne pravicová. V roku 2017 pre ňu hlasovalo 12,6 percenta voličov, tento rok by to mohlo byť okolo desiatich či jedenástich percent. Horšie si vedie aj postkomunistická strana Ľavica, ktorá klesá k päťpercentnému prahu pre vstup do parlamentu. Prieskumy Ľavice predpovedajú medzi šiestimi a siedmimi percentami, pred štyrmi rokmi dostala 9,2 percenta.

Aj keď sa Levica zrejme stane najslabšou parlamentnou stranou, môže sa stať pomyselným jazýčkom na mocenských váhach, ktorý Scholzovi otvorí cestu kancelára. Scholz totiž výslovne nevylúčil možnú koalíciu so Zelenými a postkomunistami. Pred takouto ľavicovou vládou varujú liberáli aj konzervatívci, Laschet dokonca hovorí o politickom zemetrasení.

Rovnakú úlohu ako Ľavica chcú zohrať aj liberáli. Ich šéf Christian Lindner od jari otvorene hovorí, že chce pre FDP takú povolebnú pozíciu, kedy bez nej nebude žiadna vláda možná. Podpora FDP je kľúčová pre kancelárske plány Lascheta.

Či už ako kancelár usadne Laschet, alebo naopak Scholz, nezaobíde sa ani jeden z nich bez hlasov Zelených. Baerbocková síce pred týždňom v televíznej debate povedala, že by uprednostnila vládu s SPD a že CDU / CSU by rada videla v opozícii. Po voľbách budú ale všetky možnosti otvorené. A to vrátane pokračovania veľkej koalície sociálnych demokratov a konzervatívcov, alebo vlády SPD, Zelených a FDP.

Veľký počet koaličných možností je predzvesťou dlhých a náročných povolebných rokovaní. To môže znamenať, že Merkelová, ktorá odchádza z politiky, bude Nemecku vládnuť možno až do Vianoc. Ak to tak bude a vládu povedie najmenej do 17. decembra, stane sa najdlhšie slúžiacou nemeckou kancelárkou v povojnových dejinách krajiny. Tento primariát drží zatiaľ kancelár zjednotiteľ Helmut Kohl.

V Nemecku sa v nedeľu nebudú konať len spolkové voľby. Regionálne snemy budú vyberať obyvatelia Meklenburska-Predného Pomoranska a Berlína, v Dolnom Sasku je druhé kolo komunálnych volieb a v pláne sú aj miestne referendá. Obyvatelia Berlína budú v poradnom referende hlasovať o tom, či by metropola mala vyvlastniť nájomné byty veľkých realitných spoločností.