Znečistenie v Tichom oceáne pritiahlo aj vedcov z Európy

MARSHALLOVE OSTROVY / TICHÝ OCEÁN / V Tichom oceáne pláva vrstva odpadu veľká ako tri Francúzska. Jej hmotnosť sa odhaduje na 79 tisíc ton. Odpadky, plasty, ale aj vraky áut, či použité rúška. Toto všetko dnes už nájdete v tých končinách sveta, ktoré ľudia zvyknú označovať rajom. Jedným z nich sú aj Marshallove ostrovy.

Ilúzia raja a realita špiny

Idylické obrázky bielych pláží a modrého mora môžu niekedy klamať. Ale realita je niekedy veľmi smutná. Taká realita vás prekvapí hneď po prílete na Marshallove ostrovy. Miesto, o ktorom mnohí počujú asi po prvýkrát. Niekoľko malých atolov uprostred Tichého oceánu tu tvoria nezávislý štát, kde každoročne zavíta iba 6000 turistov. Malo by to byť teda miesto civilizácie takmer nedotknutej. Ale pozor, i toto zabudnuté miesto je zahltené neuveriteľným množstvom odpadu. 

Na pláži vrakovisko a z mora odpadový kôš

"Toto miesto je síce uprostred oceánu a malo by byť teda jedným z najčistejších. Prekvapujúco tu ale nájdete tony odpadu. Dá sa povedať, že kam idú ľudia, tam za nimi prídu odpadky," povedal študent z USA Aditya Chanana. Priamo na krásnych plážach malého ostrova Majuro človeka okamžite vydesí pohľad na vraky ojazdených vozov. Tie sa sem dovážajú z Ameriky alebo Japonska a keď doslúžia, naspäť do Ameriky ich už, bohužiaľ, nikto neodvezie. 

Tak namiesto kokosových orechov alebo mušlí nachádzame na svetových plážach čím ďalej, tým viacej odpadku z plastu. Na znečistenie má ale obrovský vplyv tiež lodná doprava. Posádky z japonských, ruských alebo čínskych rybárskych lodí vyhadzujú, aj napriek prísnemu zákazu, tony odpadu jednoducho cez palubu priamo do mora. "Samé fľaše a plechovky," poznamenal miestny podnikateľ Jerry Kramer. 

Pri čistení oceánov a morí od odpadkov pomáhajú aj Slováci

Tomáš Šmátrala sa niekoľkokrát zúčastnil na podobných aktivitách. "Väčšinou je to na dobrovoľnej báze, ja som už asi päťkrát bol v Indonézii cez organizáciu Prales deťom. Súčasťou mojej činnosti bolo aj čistenie morí a pláži od plastov a iných odpadkov na súostroví blízko Sumatry. Bolo nás spolu asi 20 dobrovoľníkov zo Slovenska a Česka."

      Približne mesiac či dva čistili niekoľko ostrovov. Vyzbierané plasty sa potom odviezli do recyklačnej linky. No tým sa ich činnosť neskončila. "Zapájame tamojšie komunity obyvateľov, aby nám pri zbieraní plastu na plážach pomáhali. Triedením odpadu si môžu zarobiť voľajaké peniaze. Ale snažíme sa ich aj vzdelávať, vysvetľovať im, aby odpadky nehádzali do okolitých vôd, lebo tam potom bude menej rýb a samy to pocítia."

       Rovnako ako na Marshallových ostrovoch, aj v Indonézii sa odpadky na plážach hromadia aj vďaka tomu, čo ľudia vyhadzujú do mora z lodí plaviacich sa v oceánoch a nielen to. "Nájdete tu plasty naplavené z celého sveta. Aj z európskeho kontinentu, jednoducho voda ich sem prinesie. A to je aj odpoveď na otázku, prečo sa Slováci a Česi zapájajú do podobných aktivít. Lebo sú to aj naše plasty. Zemeguľa je živý celok, a keď pomôžeme v Indonézii, či niekde inde, tak to pocítime aj v Európe," hovorí Tomáš Šmátrala.

12-metrová hora odpadkov pritiahla aj vedcov z Európy

Z potravín a tovarov, ktoré sa na ostrov privezú a skonzumujú potom vzniká obrovská skládka. Taká hora odpadkov meria až dvanásť metrov. "Tú kopu odpadu nespôsobili obyvatelia na ostrove, priniesol ju oceán, keďže ľudia na lodiach vyhadzujú smetie do vody," povedal študent Ryan Eckert. 

Na vzdialené Marshallove ostrovy prilietavajú v poslednej dobe vedci až z Európy a pracujú na pláne, ako odpad zlikvidovať, povedzme na špeciálnej lodi vedľa samotného ostrova. "Je tu hneď niekoľko výziev, keďže tieto ostrovy ležia uprostred Pacifiku, čiže ďaleko od všetkého. Chceme teda recyklovať všetko čo sa dá, naložiť to na loď a odviezť päť, šesť tisíc kilometrov odtiaľ," informoval vedec Inštitútu životného prostredia v Dánsku Torben Kristiansen.