Rusko sťahuje vojakov z ukrajinských hraníc

RUSKO/ UKRAJINA / Rusko tvrdí, že sťahuje niektorých vojakov z ukrajinských hraníc. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že niektorí vojaci umiestnení na hraniciach s Ukrajinou sa po ukončení cvičení vracajú na svoje základne.

Uviedla to tlačová agentúra Interfax. Rozsiahle cvičenia po celej krajine ale naďalej pokračujú, dodáva Interfax. Informoval o tom spravodajský portál BBC.

Generálny tajomník NATO Stoltenberg hovorí o opatrnom optimizme. "Z Moskvy prichádzajú signály o vôli ďalej rokovať. Reálne znaky znižovania napätia sme však zatiaľ nezaznamenali," povedal Stoltenberg. Dodáva ale aj to, že Rusko je naďalej plne pripravené zaútočiť. Pre pokračovanie dialógu s Moskvou sa po rokovaniach v Kremli vyslovil aj nemecký kancelár Scholz.

"Je našou prekliatou povinnosťou, našou prácou ako hláv štátov zabrániť vojne v Európe," vyjadril sa Scholz. 

Ruský prezident Putin potvrdil, že podľa neho existujú body, v ktorých si vie predstaviť spoluprácu so Západom. "Rusko však nemôže zatvárať oči nad prístupom Spojených štátov a NATO k bezpečnosti," myslí si Putin.

Ďalším potenciálnym sudom s pušným prachom sa môže stať krok ruskej Štátnej Dumy. Tá totiž výraznou väčšinou schválila uznesenie, vyzývajúce prezidenta Putina na uznanie nezávislosti dvoch republík na východe Ukrajiny, ovládaných proruskými separatistami.

Napätie podľa prezidentky Zuzany Čaputovej nepominie, ani keby Ukrajina splnila požiadavky Moskvy

Napätie medzi Ukrajinou a Ruskom by podľa slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej nepominulo ani v prípade, že by Kyjev prijal požiadavky Moskvy. Rusko si vynucuje debatu o rozdelení vplyvu v Európe a jeho požiadavky sa týkajú aj Slovenska. Čaputová to povedala na konferencii o zahraničnej a európskej politike, ktorú zorganizovalo aj slovenské ministerstvo zahraničia.

"Je krátkozraké si myslieť, že kríza by pominula, aj keby boli neprimerané ruské požiadavky Ukrajinou akceptované. Tie požiadavky sa týkajú aj nás a nášho práva slobodne si vybrať, kam chceme ako krajina patriť," uviedla Čaputová.

Podľa hlavy štátu si Rusko zhromažďovaním veľkej vojenskej sily na hraniciach s Ukrajinou vynucuje diskusiu o vymedzení sfér vplyvu v Európe. Rusko požadovalo predovšetkým záruky, že sa Ukrajina nestane členskou krajinou Severoatlantickej aliancie a že USA a NATO nerozmiestnia útočné zbrane pri hraniciach Ruska.

Podľa Čaputovej v dobe spomínanej napätej situácie zaznievajú na Slovensku pochybnosti o zahraničnej a bezpečnostnej orientácii krajiny. "Následky vidíme aj v prieskumoch verejnej mienky - slabnutie dôvery v medzinárodné inštitúcie, ktorých sme súčasťou, príklon časti verejnosti k nedemokratickým režimom, vysoká miera nedôvery v inštitúcie štátu, ignorovanie odborníkov," povedala prezidentka Čaputová. Dodala, že bez podpory verejnosti nebude zahraničná politika krajiny úspešná.

Podľa skorších prieskumov verejnej mienky si 44 percent Slovákov myslí, že za napätie medzi Ukrajinou a Ruskom sú zodpovedné Spojené štáty a NATO. Rusko za pôvod napätia označilo zhruba 35 percent opýtaných. Väčšina obyvateľov Slovenska sa zase postavila proti uzavretiu dohody medzi Slovenskom s USA o spolupráci v obrane. Proti dokumentu, ktorý minulý týždeň schválil slovenský parlament, v krajine vystupuje aj opozícia vrátane bývalého premiéra Roberta Fica.

Británia hovorí, že ruská invázia na Ukrajinu je stále pravdepodobná

Ruská invázia na Ukrajinu je stále veľmi pravdepodobná a môže sa uskutočniť v najbližšej dobe, povedala pre stanicu Sky News britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová. Podľa nej môže vpád ruských jednotiek na ukrajinské územie ohroziť širšiu stabilitu Európy a povzbudiť agresorov po celom svete. Moskva dlhodobo popiera, že by sa chystala susednú krajine napadnúť.

"Ide o širšiu stabilitu Európy," vyhlásila Trussová. "A ide o širšiu globálnu stabilitu a odkaz, ktorý dávame agresorom a musíme ho odovzdať Vladimírovi Putinovi, že za agresiu nemôže byť žiadna odmena," dodala ministerka.

Trussová uviedla, že ak by ruské jednotky vstúpili na Ukrajinu, mohli by sa veľmi rýchlo dostať do Kyjeva. "Pokiaľ ide o načasovanie útoku, mohol by byť bezprostredný," povedala. Na otázku, či je Kyjev v prípade ruskej invázie ohrozený, odvetila: "Určite, rozhodne je cieľom ruskej vlády."

Trussová tiež varovala, že Moskva by mohla na vyvolanie konfliktu využiť takzvanú operáciu pod falošnou vlajkou, teda tajný zásah, ktorý je navrhnutý tak, aby sa javil, že ho vykonal niekto iný. Moskva potom plánuje podľa ministerky z takýchto incidentov obviniť Ukrajinu.

Rusko v posledných týždňoch sústredilo desiatky tisíc svojich vojakov na ukrajinsko-ruských hraniciach a tiež v Bielorusku. Kyjev sa spolu so západnými krajinami obáva ruskej invázie. Moskva popiera, že by chcela na susedný štát zaútočiť, ale žiada od Západu, aby vylúčil možnosť vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie a aby upustil od posilňovania svojej vojenskej prítomnosti v blízkosti ruských hraníc. Spojené štáty aj NATO trvajú na zachovaní politiky otvorených dverí do aliancie a na práve Ukrajiny vybrať si svojich spojencov.