Šok, hnev, bezradnosť. Niektorí Ukrajinci pred vojnou utekajú, iní chcú ísť bojovať

BRATISLAVA / Do poslednej chvíle neverili, že Rusko zaútočí na ich krajinu. Keď sa to stalo, šok vystriedalo zdesenie, hnev, bezradnosť. Jedny z Ukrajiny utekajú, ďalší sa tam chcú vrátiť a ísť bojovať.

Ukrajinci žijúci na Slovensku ale aj všade po svete pozorne sledujú, čo sa deje u nich doma. Televízory si zapli už v stredu večer, niektorí najneskôr po polnoci. Mnohí sa chcú domov vrátiť. Potvrdil nám to aj Valentin Grosik, pochádza zo Zakarpatia, no so svojou manželkou žijú a pracujú v Poľsku. "Z Poľska sa veľmi veľa ľudí chce vrátiť na Ukrajinu. Majú tam rodiny, deti. Ale sú aj takí, ktorí chcú nastúpiť do armády ako záložníci," hovorí Valentin. 

Rozmýšľa o tom aj Viktor, ktorý žije v Bratislave. "Išiel by som," hovorí Viktor. Niektorí členovia jeho rodiny už na fronte sú. "Aj bratranec je, išiel na vojnu v Luhansku," dodáva. Alina má celú svoju rodinu v Odese. "Dedko išiel vonku a videl, ako letela raketa. Padla kilometer od jeho domu," hovorí Alina.  

Ťažké chvíle prežíva aj Varvara. Prišla na Slovensko len vo štvrtok, aj s dcérou. Manžel ich odprevadil na hranice a vrátil sa do Kyjeva. "Muž sa snaží dostať z Kyjeva spolu s ďalšou rodinou, lebo je tam už nebezpečne. Ale je to takmer nemožné, keďže sú obrovské zápchy," opisuje situáciu Varvara. 

Peťovi sa podarilo dnes z Kyjeva odísť. Aj spolu s Natáliou sa snažia po bočných cestách dostať domov, na Zakarpatie. "O piatej ráno ma zobudili výbuchy, najprv som si myslela, že to sú len varovné výstrely. Ale keď sa to začalo stupňovať, okamžite sme si zbalili veci a sadli do auta," hovorí Natália. 

"Ideme po bočných cestách, stretávali sme tanky, vidíme dym a plamene. Ale zatiaľ pokračujeme," hovorí Peta. 

V Slavjansku, v Doneckej oblasti však vlaky odstavili. Táňa, ktorá sa tam vrátila pre svoje deti, ešte stihla zavolať známym na Slovensku. "Nemôžu teraz ani vyjsť von. vyjsť zo svojho mesta, ani doň vstúpiť. Vypli im aj vodu," hovorí kamarátka Táni, Kristína. 

Situáciu všetci vnímajú ako zlý, ale žiaľ skutočná sen. "Pochádzam z mesta, kde skoro všetci rozprávajú po rusky. Pre mňa ruská kultúra, ruská federácia, je ako moje. Ja som si nikdy nemyslela, že sa môže stať, že sa niekedy začne vojna. A oni prídu do môjho mesta bojovať," dodala Alina. 

"Ako historik v tom vidím symbolizmus. Začali vojnu v roku 77 výročia víťazstva nad fašizmom a zrejme si naplánovali, že 9. mája budú mať u nás vojenskú prehliadku. Na oslavu víťazstva nad nami, keďže nás volajú nacistami a fašistami," hovorí Viktor.