Pre útoky spia len dve hodiny. Otec so synom čakajú, či nebudú utekať do úkrytu

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Stupňujúce sa útoky na Kyjev donútili mnohých Ukrajincov, aby mesto opustili. Alebo sa o to aspoň pokúsili. Ďalší o odchode neuvažujú a to napriek tomu, že jeden výbuch strieda druhý, nad hlavami im lietajú lietadlá a nikto netuší, čo prinesú najbližšie minúty.

Každú chvíľu očakávajú letecký útok, opustili svoje byty v činžiakoch, pretože sa boja, že by sa zrútili. Spávajú iba na striedačku, aby vždy niekto strážil, či nezaznie siréna. A na Slovensko odkazujú modlite sa za nás.

"Blízko evakuačných miest, kde sa dá ukryť, je veľa ľudí. Ale fungujú obchody, ľudia sú viac menej spokojní," hovorí Gleb, ktorý vyštudoval na v Banskej Bystrici. Má 22 rokov a správanie sa ľudí v hlavnom meste Ukrajiny opisuje ako pokojné a disicplinované.

"Sledujeme všetky správy, ale niekedy sa je v tom ťažko zorientovať. Raz píšu, že je v uliciach pechota potom, že nie je, potom zasa, že je. Jedno je však isté - situácia v Kyjeve je vyostrená," hovorí Daniil. Z bytu v činžiaku sa presťahovali s rodičmi do rodinného domu jeho priateľov. "Odišli sme z činžiaku z obavy, že sa môže po útokoch zrútiť," dodáva Daniil.

Gleb bol v čase nášho rozhovoru s rodinou v parku pred činžiakom a čakali, či nezaznie varovná siréna. "Budeme sa schovávať v tejto budove. je to škola," opísal Gleb. V noci sa v spaní striedajú, aby dávali pozor, či nezačal letecký útok. "Ja napríklad som spal od tretej do piatej. otec napríklad nespal od druhej do 4, potom mama hodinu," dodáva Gleb.

Aj Daniil spáva málo. Za posledných niekoľko dní to bolo možno päť hodín. "Aj ja som rozmýšľal o presune na predmestie Kyjeva. Zápchy boli strašné, prešli sme menej ako päť kilometrov. Celá moja rodina sa rozhodla ostať v meste," hovorí Daniil.

Ruslan sa vrátil na Ukrajinu kvôli rodine. Chcel sa pokúsiť dostať do Zakarpatskej oblasti babku svojej manželky. Z Kyjeva sa mnohí nedostali. Sú medzi nimi aj priatelia Kristíny. .

Včera o tretej popoludní sa na cestu z Kyjeva vydal aj Peťa s Natáliou. Po 23 hodinách sa dostali domov na Zakarpatie. "Cesta bola veľmi ťažká, išli sme bočných trasách, cez dedinky, niekedy sme ani nevedeli, kde sme. V autách okolo nás boli najmä ženy s deťmi, kto mohol, zachránil sa, odišiel," opisuje Peta.