Európa sa horúčkovito snaží riešiť otázku energetickej nezávislosti od Ruska, ktorú dlhodobo zanedbávala

BRATISLAVA / Ropa, plyn, jadrový materiál, nerastné suroviny. Bez dodávok týchto komodít z Ruska by sa Európa dostala do veľkých problémov. Už po anexii Krymu sa síce začalo pracovať na postupnej nezávislosti od dodávok z východu, no útok na Ukrajinu tieto snahy určite urýchli.

Rusi predávajú, my kupujeme. V prípade prerušenia dodávok nebudeme mať my, ale ani oni. Výpadok príjmov z Európy by totiž Rusom značne vyprázdnil mešec. Európa i Rusko sa v otázke energií vzájomne potrebujú. Je však čoraz jasnejšie, že závislosť na surovinách z východu by sa mala čoskoro skončiť. 

„Ani dlhodobé kontrakty nám nedokázali zabezpečiť stabilné ceny energií“, povedala Veronika Remišová, ministerka investícií.

Nebude to však tak rýchlo, ako by si mnohí želali.

„Päť miliárd kubických metrov plynu, čo ročne dovážame z Ruska, vám nepadne z neba“, povedal minister hospodárstva Richard Sulík.

Už teraz sa špekuluje o nových dodávateľoch surovín a prepravných trasách. Jedným zo spôsobov, ako znížiť energetickú závislosť od Ruska, je investovať do nových zdrojov, medzi ktoré patria napríklad takzvané zelené plyny.

„To znamená väčší podiel biometánu, bioplynu, vodíka. V tomto smere sme už videli výzvu EK, ktorá vyzvala členské krajiny, aby viac investovali do bioplynu a biometánu,“ hovorí Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ SPNZ.

„Tieto sú schopné v horizonte roku 2050 nahradiť 80 % dnešnej spotreby zemného plynu,“ vraví Martin Kečkéš, vedúci oddelenia riadenia transakcií SPP.

Hlavný štátny radca ministerstva hospodárstva Juraj Novák dodáva: „V tomto roku vznikla prvá biometánová stanica a v tomto trende dúfam, že na Slovensku budú vznikať aj ďalšie“.

Na rozdiel od zemného plynu, biometán je aj oveľa ekologickejší, pretože sa vyrába z odpadu.

„Má teda nulové alebo až záporné emisie, lebo sa ušetria aj nejaké emisie na skládkach,“ vysvetľuje Jerguš Vopálenský, expert SPNZ.

„Vizuálne predstavenie je, že tá banánová šupka dokáže oveľa viac, ako len zhniť na skládke a produkovať skládkové plyny,“ vraví Martin Kečkéš.

Juraj Novák, povedal: „Plánujeme v rámci plánu obnovy a odolnosti podporovať aj prechod bioplynových staníc na biometánové“.

Výsledný produkt vyhnívania je zasa kompost, ktorý je využiteľný v poľnohospodárstve. V porovnaní s ruským plynom sú zaujímavé aj náklady.

„Momentálne máme na trhu situáciu, že biometán je v niektorých prípadoch lacnejší ako zemný plyn,“ hovorí Jerguš Vopálenský.

Dá sa to aj inak, len to asi bude drahšie:

​