Za deň prekročia hranice desiatky ukrajinských detí. Aj napriek ochote Slovákov o opateru, väčšina končí v detských domovoch

UKRAJINA/SLOVENSKO / Desiatky osamotených ukrajinských detí, ktoré prekročia slovenské hranice, končia v detských domovoch. Slovenské rodiny sa ich nemôžu ujať, ani keď na to majú vhodné zázemie a chcú pomôcť. Paradoxne by im tým mohli skomplikovať život.

Prípad 11-ročného ukrajinského chlapčeka, ktorý prekročil slovenské hranice úplne sám, len s igelitkou a telefónnym číslom, síce dojal celý svet, no zďaleka nie je jediný. Bez sprievodu rodičov teraz prichádzajú desiatky detí. Hasan mal to šťastie, že sa napokon stretol so súrodencami. Necelé tri týždne po napadnutí Ukrajiny Ruskom je v slovenských Centrách pre deti a rodiny umiestnených bezmála 90 detí, ktoré utiekli pred vojnou bez sprievodu rodičov. Počty sa menia každý deň. 

Väčšina z nich nateraz nemá inú možnosť a to napriek tomu, že by si ich k sebe rady vzali mnohé slovenské rodiny. Právnička vysvetľuje, že to nie je možné a to práve pre ich úradnú ochranu. "Za dieťa cudzia osoba nemôže požiadať o dočasné útočisko, nemôže ho zapísať do školy, nemôže s ním ísť k lekárovi, nemôže zaňho rozhodovať," uviedla Zuzana Števulová, Liga za ľudské práva. 

Hneď po príchode ich identifikuje polícia a následne sa ich ujímajú sociálne úrady. Požiadajú súdy o ich umiestnenie do detského domova a deti dostanú aj opatrovníka, ktorý zastrešuje všetku úradnú agendu miesto ich rodičov. "Umiestňujeme ich centier, ale potom preferujeme tú možnosť, aby aj oni časom mohli byť v rodinách umiestnení," povedal minister sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. 

Jednoduché to nemusia mať ani deti, ktoré prídu so sprievodom. 9-ročná Ksenia prišla na Slovensko spolu s babkou, pri registrácii nastali komplikácie.  Kseniin otec narukoval, mama je dôstojníčka ukrajinskej armády. Práve preto dievčatko do bezpečia utekalo s babkou. "Nestihli sme si zobrať so sebou všetky doklady. Za päť minút sme sa museli nachystať a ponáhľať sa na vlak," uviedla babka Tamara. Pani Tamare síce priznali štatút dočasného útočiska, no o vnučke rozhodnúť nemohli, keďže tu zákonného zástupcu nemá. 

"Je nevyhnutné, aby pri prechode hranicami bol čo najviac zdokumentovaný príbuzenský vzťah a aby bola aj nespochybniteľná vôľa jedného z rodičov, že to dieťa má ísť s týmto príbuzným," povedala Števulová. "Len čo dostanem potvrdenie od súdu, že ma ustanovil za opatrovníka vnučky, hneď pôjdeme na úrad práce a po formulár na získanie materiálnej pomoci," uviedla pani Tamara. "My sme v minulosti mali prípady maloletých detí bez sprievodu z Afganistanu, Somálska a Iraku, ktorí utekali pred vojnou bez svojich rodičov, ostali v detských domovoch, tu vyštudovali stredné školy a ostali," povedala Števulová. 

Ukrajinské deti si Slováci ani nemôžu osvojiť. Nemáme podpísané dohody, ukrajinské veľvyslanectvo je proti aj z iných dôvodov. "V prípade, keď sa jedná o vojnový konflikt, o prírodnú katastrofu, nie je vôbec žiadúce, aby boli tie deti adoptované. Pretože prvoradým cieľom je ich prinavrátenie do ich pôvodnej krajiny a k biologickým rodinám," povedala riaditeľka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí Edita Pfundtner.