Bosna je na pokraji občianskej vojny
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: TASR
Informuje o tom dnešný britský denník The Daily Telegraph
Obavy z novej občianskej vojny vyvolali podľa neho bosnianskosrbskí lídri, ktorí vystupňovali požiadavky na nezávislosť Republiky Srbskej (RS) a varovali, že krajina už nie je "udržateľná".
Rastúce etnické rozkoly tiež podnietil strach z návratu bojov, ktoré si v rokoch 1992 až 1995 vyžiadali do 110-tisíc ľudských životov. Vysokopostavení európski a americkí predstavitelia vyzvali na krízové stretnutie s bosnianskymi lídrami v Sarajeve, ktorý sa uskutoční v utorok, v snahe nájsť riešenie.
Centrom krízy sú reformy ústavy, ktorá v krajine platí od skončenia vojny v roku 1995. Bosna je odvtedy rozdelená na dva poloautonómne entity, Republiku Srbskú a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH). Entity sú spojené centrálnymi inštitúciami, ktorých fungovanie často marí etnická rivalita.
Bosnianskosrbské skupiny tvrdia, že pokusy zoštíhliť centrálnu vládu sú zamerané na podkopanie ich pozície a absorbovanie do silnejšieho centrálneho štátu.
Bosnianskosrbský premiér Milorad Dodik označil ústavné zmeny za "nepotrebné a neakceptovateľné".
"Bosna je neudržateľná krajina," povedal. Zároveň vyzval, aby do ústavy bolo zahrnuté aj referendum o sebaurčení, ktoré by mohlo Republike Srbskej vydláždiť cestu k nezávislosti od Bosny.
Líder najväčšej bosnianskej moslimskej strany Sulejman Tihič vyjadril obavy, že by sa mohla rysovať nová vojna.
"Ak to bude takto pokračovať, je nepochybné, že tu bude konflikt. Je tu len otázka, o aký druh konfliktu pôjde, a či k nemu dôjde o tri mesiace, o šesť mesiacov alebo o rok," povedal.
Bývalý vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva v Bosne v rokoch 2002 až 2006 Paddy Ashdown taktiež vyjadril znepokojenie.
"Toto je kľúčový moment a keď medzinárodné spoločenstvo zlyhá, Bosna riskuje, že skĺzne do dezintegrácie," varoval.
Brusel udržuje vyhliadku na členstvo Bosny v EÚ ako podnet na ústavné zmeny v krajine.
"Aby sa tak však stalo, krajina potrebuje stáť na vlastných nohách bez OHR (Úradu vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva) a jeho širokých výkonných právomocí. Členom EÚ sa nemôže stať žiaden kvázi-protektorát," povedal komisár EÚ pre rozšírenie Olli Rehn.
TASR
FOTO: Exhumácia masového hrobu v bosnianskej obci Budak neďaleko Srebrenice 10. júla 2007. Bosnianskosrbské jednotky zmasakrovali po dobytí Srebrenice 11. júla 1995 takmer 8 000 Bonsianskomoslimských mužov.